2. november: Spomienka všetkých zosnulých

angelSlávenie Spomienky všetkých zosnulých bolo iniciované sv. Odilom (+1048), štvrtým opátom benediktínskeho kláštora v Cluny vo Francúzsku. Túto myšlienku veľmi rýchlo prijali aj ostatné jemu podliehajúce kláštory, neskôr všetky benediktínske kláštory, iné rehole a diecézy. V XIV. storočí bol sviatok rozšírený pre celú západnú Cirkev.... Slávenie Spomienky všetkých zosnulých bolo iniciované sv. Odilom (+1048), štvrtým opátom benediktínskeho kláštora v Cluny vo Francúzsku. Túto myšlienku veľmi rýchlo prijali aj ostatné jemu podliehajúce kláštory, neskôr všetky benediktínske kláštory, iné rehole a diecézy. V XIV. storočí bol sviatok rozšírený pre celú západnú Cirkev. Ako deň Spomienky na všetkých zosnulých páter Odilo určil najbližší deň po slávnosti Všetkých svätých. V roku 1915 pápež Benedikt XV. dovolil každému kňazovi, aby v tento deň mohol odslúžil tri sväté omše za duše trpiace v očistci.

angelOčistec je miestom a stavom, kde duše spravodlivých, čiže tých, ktorí odišli z tohto sveta v stave posväcujúcej milosti, ale neodpykali si dočasné tresty za hriechy - trpia, pokiaľ nezadosťučinia Božej spravodlivosti. Pravda o existencii očistca je Cirkvou, na koncile v Lyone r. 1274, vyhlásená dogma. Veľkú úlohu v tejto veci zohral sv. Bonaventúra. Túto pravdu potvrdil a ešte dôkladnejšie vysvetlil Tridentský koncil (1545 - 1563). Aby sme porozumeli náuku a prax Cirkvi čítame v Katechizme Katolíckej Cirkvi: (...) hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie voláme "večný trest" za hriech. Všedný hriech má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie, či už tu na zemi alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Tu sa oslobodzuje od "časného trestu" za hriech. (porov. KKC 1472)

Najkrajšou a najúčinnejšou formou pomoci je sv. omša obetovaná za duše v očistci. II. Vatikánsky koncil nazýva Eucharistiu "vrcholom a prameňom kresťanského života". Žiadna iná forma modlitby, či súkromná alebo spoločná, sa jej nemôže vyrovnať. V rehoľných spoločenstvách kňazi slúžia aj tzv. gregoriánske sv. omše. Ich dejiny a názov siaha až do obdobia pápeža Gregora Veľkého. Cirkev verí, gregoriánske sv. omše vyprosujú zosnulým milosť spásy. Potvrdila to Kongregácia pre odpustky 15. 3. 1884. O tejto praxi sa veľmi pozitívne vyjadrujú aj účastníci II. Vatikánskeho koncilu.

Text: P. Kristian Olszewski OFM; foto: internet


Odpustky

Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a Verím v Boha, môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem toho sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca. Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť len dušiam v očistci, raz denne od 1. do 8. 11. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď stačí na všetky odpustky.