Cyklopúť: Solún (1.)

Solun miniI cisár riekol Konštantínovi Filozofovi: „Viem, Filozof, že si ustatý, ale treba ti ta ísť, lebo tieto veci nemôže nikto iný vykonať, iba ty.“ Filozof odpovedal: „I ustatý som i chorý telom, ale s radosťou ta pôjdem...“ I cisár riekol Konštantínovi Filozofovi: „Viem, Filozof, že si ustatý, ale treba ti ta ísť, lebo tieto veci nemôže nikto iný vykonať, iba ty.“ Filozof odpovedal: „I ustatý som i chorý telom, ale s radosťou ta pôjdem...“

Týmto citátom z knihy Život Konštatnína Cyrila od Štefana Vragaša začíname naše cyklospravodajstvo, pretože napriek únave sme s radosťou začali toto putovanie. Keďže páter Lucián si želal, aby sme boli struční, prejdeme rovno k faktom.

V nedeľu ráno sme vďaka šikovnosti šoféra nášho autobusu prvýkrát položili koleso bicykla na solúnsky asfalt. Pobyt v Solúne sme začali výletom k moru, aby sme sa vykúpali. Cestu tam nám spestrilo auto, ktoré narazilo do nášho autobusu (nikomu sa nič nestalo) a cestu späť oživil sám autobus, ktorý nás odviezol opačným smerom, než sme chceli.

V pondelok sme začali bezprostrednú kondičnú prípravu, ktorá spočívala v rýchlej chôdzi po uliciach Solúna. Naša trasa viedla po rovine, hore i dolu kopcom, aby sme sa pripravili na všetko, čo nás môže stretnúť v sedle bicykla. Natrénovali sme dokonca aj schody. Popri tom sme navštevovali rôzne pamiatky. Prevažnú väčšinu tvorili pravoslávne kostoly. Sem-tam sme našli aj nejakú stopu po svätom Cyrilovi a Metodovi: ikonu v obchode, ikonu v kostole, kostol na pohľadnici... Okrem toho sme navštívili miesto, na ktorom svätý Pavol Apoštol prehováral k Solúnčanom. Ako ozvenu Pavlových slov sme na tomto mieste čítali úryvok z jeho listu Solúnčanom. Večer mnohí z nás strávili písaním pohľadníc, ktoré snáď nájdu cestu na Slovensko.

V utorok ráno sme vysadli na bicykle a vydali sme sa na cestu. O tom sa však dočítate v ďalšej správe.

Text: tmv
Foto: cylopútnici