Cyklopúť: Solún (2.)

Podrobnosti: Uverejnené: 09. august 2013; Prečítané: 3762x

V pondelok ráno o 5:00 zazvonil budík. Za tmy sme sa zbalili, zjedli tri keksíky a o 6:30 sme (s polhodinovým meškaním) opustili kláštor lazaristov. V prvom diely nášho spravodajského bloku sme sa zabudli predstaviť: Naša skupina pozostáva z dvadsiatich členov: osemnástich cyklistov, kuchárky Renátky a šoféra Peťa. Vek účastníkov sa pohybuje od 17 do 71 rokov a pozbierali sme sa z rôznych kútov Slovenska: od Bratislavy až po Levoču. Traja z nás sa na takejto cyklopúti zúčastňujú prvýkrát.

Čo je cieľom tejto cesty? Tento rok sme slávili 1150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Celkom dobrým spôsob, ako si túto udalosť pripomenúť, je zopakovať ju. Preto tento rok neputujeme DO, ale ZO Solúna. Cestou do Bratislavy prejdeme cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, obávané Kosovo a Maďarsko.

Poďme k samotnému putovania. V pondelok ráno o 5:00 zazvonil budík. Za tmy sme sa zbalili, zjedli tri keksíky a o 6:30 sme (s polhodinovým meškaním) opustili kláštor lazaristov. Keďže sme vybavení modernými navigačnými prístrojmi, nečakali sme žiadne problémy. Opak bol však pravdou. Ukázalo sa, že navigácia pre bicykel a navigácia pre auto nedokázali nájsť spoločnú reč, presnejšie povedané spoločné miesto na mape. Preto sme raňajkovali až po viac než šesťdesiatich kilometroch pri hraniciach s Macedónskom. Ale veď ani Cyril a Metod to nemali ľahké, keď putovali na Veľkú Moravu. Po sieste sme prekročili hranice a presunuli sme sa k neďalekému jazeru, ktoré niekto trefne pomenoval „Špenátová polievka“ (lebo bolo teplé a špinavé). Na schladenie to však stačilo. Takto uspokojení sme prešli zvyšné kilometre do mesta Gevgelija. Celkovo sme napočítali 117 kilometrov. A teraz pozor: prvýkrát v histórií cyklopútí sme prespali v moteli. Večerný program bol nasledovný: sprcha, svätá omša na chodbe, slávnostná večera z vlastných zásob a voľná zábava pri živej hudbe.

V stredu sme kvôli hotelovým raňajkám vyrazili až o 7:07 (až na piate „Idéémééé!“). Čakalo nás 160 kilometrov. Vydali sme sa prašnou hrboľatou macedónskou cestou s krátkymi asfaltovými prerušeniami. Jeden z nás to skomentoval nasledovne: „dnešná cesta bude síce dlhšia, ale o to horšia...“ Situácia sa však vyvinula inak. Prešli sme len 103 kilometrov. Všetko sa začalo tak, že sme cez obedné horúčavy našli krásne miesto pri vode, na ktorom nám páter Lucián odslúžil svätú omšu. Po svätej omši sa pár odvážlivcov hodilo do rieky a nakoniec sme pri spontánnom hlasovaní rozhodli, že tu prespíme. Náš pôvodný cieľ, Skopje, počká. Za ušetrené peniaze sme nakúpili pivo a špekáčiky.
Počas písania tohto článku sa rozpaľuje oheň, chystá večera a páter Lucián rozkladá stan, takže mu ideme pomôcť.

Text: br. Tomáš a sestra Zuzka :), Foto: účastníci cyklopúte