Cyklopúť: Solún (3.)

Podrobnosti
Uverejnené: 10. august 2013
Prečítané: 3175x
cyklo miniNoc v improvizovanom kempe pri rieke prebehla bez problémov. Väčšina z nás spala „pod širákom“. Po štvrtkovej rannej rozcvičke (balení) sme opäť nasadli na bicykle a opäť sme zamierili do Skopje. Noc v improvizovanom kempe pri rieke prebehla bez problémov. Väčšina z nás spala „pod širákom“. Po štvrtkovej rannej rozcvičke (balení) sme opäť nasadli na bicykle a opäť sme zamierili do Skopje. S tým rozdielom, že tentokrát sme do hlavného mesta Macedónska skutočne dorazili (91 km). Najskôr sme sa snažili nájsť kemp, v ktorom sme mali bývať. Keď sa nám to dlho nedarilo, vybrali sme sa do centra mesta k pamätnému domu blahoslavenej Matky Terezy, ktorá sa v Skopje narodila. Keďže bol zatvorený, lebo moslimovia slávili ramadán, presunuli sme sa ku katolíckej katedrále v nádeji, že tam ramadán neslávia a pomôžu nám. Pomohli. Pomodlili sme sa, najedli sme sa, páter Lucián zatelefonoval sestrám z rehole Misionárok lásky, ktoré nám tu odporučili. Keď sme ich po krátkom blúdení našli, prijali nás veľmi milo. Nenechali nás spať na tráve, ale poskytli nám svoju terasu. Možno aj preto, že bola medzi nimi jedna Slovenka z Ružomberka.

Piatok sme začali svätou omšou. Pri odchode z mesta sme sa zastavili v dome Matky Terezy. Vypočuli sme si výklad v chorvátskom jazyku (ktorému sme celkom rozumeli), pomodlili sme sa v tamojšej kaplnke a... nakúpili sme nejaké suveníry. Dnes naša cesta viedla do hlavného mesta Kosova, do Prištiny. Hranicu sme prekročili bez problémov. Jazyku síce nerozumieme (hovoria tu hlavne albánsky), ale spája nás spoločná mena (euro), ktoré tu bez problémov akceptujú. Po 91 horúcich kilometroch sme zaparkovali v Prištine pred rozostavanou katedrálou blahoslavenej Matky Terezy. Miestny kňaz nás ňou previedol a porozprával nám o situácii katolíckej cirkvi v Kosove. Odtiaľto sme sa presunuli ku krížovým sestrám a ubytovali sme sa v internáte, ktorý vedú. Sestry boli veľmi ochotné, milé a veselé, takže sme sa s nimi dohovorili bez väčších problémov (po srbsky, slovensky, anglicky a trochu aj rukami-nohami). Tieto sestry pôsobia aj na Slovensku – jednou z nich bola blahoslavená sestra Zdenka. Jej životopis preložený do albánčiny sme dostali ako darček.

Text: br. Tomáš, Foto: účastníci cyklopúte