Cyklopúť: Solún (8.)

Podrobnosti: Uverejnené: 21. august 2013; Prečítané: 3389x

V sobotu ráno (17. 8.) sme zamierili sme do mesta Győr. Naše kolesá nás najskôr viezli po príjemne zvlnenej ceste s novým asfaltom, ktorá bola oficiálne ešte uzavretá – cyklistov však ťažko presvedčíte, aby robili kilometre navyše. V sobotu ráno (17. 8.) sme zamierili sme do mesta Győr. Naše kolesá nás najskôr viezli po príjemne zvlnenej ceste s novým asfaltom, ktorá bola oficiálne ešte uzavretá – cyklistov však ťažko presvedčíte, aby robili kilometre navyše. Našu nádej, že takáto cesta vedie až do Bratislavy zmarila najbližšia križovatka. Smútok však netrval dlho – po chvíli sme došli k jazeru Velence, pri ktorom páter Lucián najskôr odslúžil svätú omšu, potom sa zopár nadšencov vrhlo do vody (ostatní bezvládne ležali na karimatkách) a na záver nám Gregor rozkrájal melón. Potom bolo treba ísť ďalej. Veď sme mali prejsť 136 kilometrov.

Ak sa dobre pamätám, obedovali sme v meste Székesfehérvár, ale ruku do ohňa by som za to nedal. Totiž, v Srbsku sme síce nerozumeli písmenkám, ale ak nám ich niekto správne prečítal, vedeli sme o čo ide. V Maďarsku je to presne naopak: písmená síce poznáme, ale čo z toho? Česť výnimkám, akou je napríklad páter Lucián...

Dnes sme sa rozlúčili s Vilom, ktorí musel odcestovať domov trochu skôr. Stihol sa nám pochváliť, že na večeru si u mamy objednal rezeň s ryžou a kompótom. Dobrú chuť!

V Győri nás prijali benediktíni a prekvapili nás výdatnou večerou. Stretli sme sa aj s pátrom Henrikom, ktorého môžete poznať z Pannonhalmy, cez ktorú viedla cyklopúť minulý rok.

V neskorých večerných hodinách sme sa vybrali do ulíc osláviť zajtrajšie Katkine narodeniny a Heline meniny. Znovu sme sa nevyspali, no dalo sa inak?

V skorých ranných hodinách sme sa zúčastnili na nedeľnej svätej omši. Nasledovali benediktínske raňajky a nakladanie auta. Potom sme privítali Veroniku a Paľa, ktorí pricestovali vlakom z Bratislavy, aby s nami absolvovali aspoň túto poslednú etapu. Tesne pred odchodom sme oficiálne zagratulovali Katke a Hele. Z Győru nás vyviedol jeden páter benediktín s veľmi dobrou kondíciou (nielen minoriti jazdia na bicykloch!).

Poslednú, 84-kilometrovú etapu sme si všetci vychutnávali. Trasa viedla po cyklistických chodníkoch popri ceste. Obedná prestávka bola v Mošoni, ďalej sme prechádzali cez Rajku a Čunovo, kde sme sa napojili na hrádzu. Po osviežujúcej kofole sme sa veľkou rýchlosťou približovali k Bratislave. Pod Prístavným mostom nastalo prvé lúčenie, pretože niektorí z nás zamierili rovno domov. Cyklopúť sme však oficiálne zakončili až posledným desiatkom slávnostného ruženca v minoritskom kostole v Karlovej Vsi. Tu nás čakal malý uvítací výbor zložený z bratov minoritov a rodinných príslušníkov cyklopútnikov. Po ovocnom pohári so zmrzlinou sme sa definitívne rozlúčili, aby sa každý z nás konečne vyspal vo svojej posteli a to tak dlho, ako bude chcieť.

Siedma minoritská cyklopúť sa skončila. Vychádza mi, že mala 1387 kilometrov. Sedmička je symbolom plnosti. Preto sa páter Lucián rozhodol, že nadišiel čas na zmenu. Nebojte sa, cyklopúte budú pokračovať, ale auto zostane v garáži. Na budúci rok putujeme do Levoče „na ťažko“ - s batožinou na bicykloch. Ďakujeme vám za modlitby a duchovné sprevádzanie a tešíme sa na ďalšie stretnutie. Možno už na bicykloch, čo vy na to?

Text: tmv

Foto: cyklopútnici