Rad: Výročie smrti brata Štefana
- Podrobnosti
- Uverejnené: 05. november 2013
- Prečítané: 6059x

V týchto dňoch si pripomíname 374. výročie mučeníckej smrti minoritského novica, br. Štefana Iglódiho. Bol to prvý minorta, o ktorom s istotou vieme, že na našom území umrel mučeníckou smrťou. Tento rok je spomienka na jeho smrť spojená s radosťou z nečakaného objavenia jeho hrobu.
.

V roku 1639 teda prijal rehoľné rúcho a nové meno – brat Štefan. Svedectvá jeho spolubratov vravia, že brat Štefan slúžil Bohu s pokorou a s láskou. Rôzne duchovné cvičenia vraj vykonával neustále a vždy s ochotou. Bol mimoriadne nábožný a pre každého z bratov nielen dobrým príkladom, ale i veľkým pomocníkom. Rehoľa v Uhorsku sa po agresívnej reformačnej vlne a takmer úplnom vyhladení len pomaly stavala na nohy. Z predchádzajúcich osemdesiatich minoritských kláštorov, ktoré boli na území Uhorska pred reformáciou, v tom čase už žiaden neexistoval. Kláštor v Rade bol v rámci obnovy rehole založený ako druhý po kláštore v Sabinove. V týchto rehoľných domoch pôsobili väčšinou bratia z Poľska a Talianska, ktorí boli poverení vykonávať v už nekatolíckych krajoch apoštolské misie, čiže rekatolizáciu. Väčšina z nich sa, žiaľ, nevedela dohovoriť s maďarsky hovoriacim obyvateľstvom, preto bol maďarsky hovoriaci brat Štefan pre rehoľnú komunitu veľkým požehnaním. Na jeho pleciach už od počiatku ležala starosť o hospodárske a úradné záležitosti kláštora. Ako novic musel teda niesť značnú zodpovednosť za svoje spoločenstvo. Aby zabezpečil bratom potrebné prostriedky, často chodieval prosiť almužnu po okolí, zvlášť k bohatším katolíckym rodinám. Takto sa stal sympatický mladý brat dobrým známym nielen bežných ľudí, ale i katolíckej inteligencie v širokom okolí.
.

Telo brata Štefana bolo nájdené až sedem dní po smrti. Spisy zo súdneho vyšetrovania prezrádzajú, že bolo ako živé a z rán ešte i po týždni vytekala krv. V neďalekom leleskom kláštore premonštrátov sídlil vtedy transilvánsky biskup Štefan Šimandi. Smrť mladého brata ho zarmútila. Sám ho totiž dobre poznal a rozhodol sa, že ho dá pochovať s poctami pravého mučeníka v krypte tamojšieho kostola. Pripravil na vlastné trovy veľký pohreb, na ktorom sa zišlo mnoho ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Rehoľní predstavení následne oznámili do Ríma, že rehoľa a Cirkev má nového mučeníka.
Po pohrebe brata Štefana uhorskí minoriti dúfali, že po tak otrasnej udalosti sa ozve vo svedomí všetkých znepriatelených strán túžba po mieri a bratia budú mať pri ohlasovaní evanjelia pokoj. Opak bol však pravdou. Pre minoritov na dnešnom východe Slovenska sa ešte len začínalo takmer storočné obdobie skúšok, v ktorom svoju vernosť Bohu spečatili vlastnou krvou ešte mnohí z nich. Po nejakom čase bolo telo brata Štefana prenesené do Radu a znova pochované v tamojšom kostolíku uprostred iných bratov, ktorí ho dostihli milosťou mučeníctva za krátky čas. Proces beatifikácie brata Štefana Iglódiho sa začal skoro po jeho pohrebe. Svedčia o tom zoznamy božích služobníkov v rehoľných archívoch i viaceré jeho obrazy v rôznych kláštoroch v Taliansku, Maďarsku i na Slovensku. Minoriti v 18. storočí Rad opustili, pretože sa presťahovali do Brehova. Nejaký čas ešte spravovali farnosť v Rade, aj tú ale neskôr odovzdali diecéznym kňazom a kostol s hrobmi mučeníkov pomaly zanikol. Hrob brata Štefana pred oltárom zaniknutého kostola upadol asi na sto rokov do zabudnutia, až kým ho nečakane objavili pri archeologických prácach v Rade v lete tohto roku.
Ďalšie informácie nájdete tu...
br. Jozef Sukeník
.
.