Rad: Výročie smrti brata Štefana

Podrobnosti: Uverejnené: 05. november 2013; Prečítané: 5950x

V týchto dňoch si pripomíname 374. výročie mučeníckej smrti minoritského novica, br. Štefana Iglódiho. Tento rok je spomienka na jeho smrť spojená s radosťou z nečakaného objavenia jeho hrobu.

V týchto dňoch si pripomíname 374. výročie mučeníckej smrti minoritského novica, br. Štefana Iglódiho. Bol to prvý minorta, o ktorom s istotou vieme, že na našom území umrel mučeníckou smrťou. Tento rok je spomienka na jeho smrť spojená s radosťou z nečakaného objavenia jeho hrobu.
.
iglodi

Brat Štefan Iglódi sa narodil v zámožnej rodine v obci Malá Rozvaď - Kisrozvágy v dnešnom Maďarsku okolo roku 1621 a pri krste dostal meno Eliáš. Jeho rodičia boli kalvíni. Vyrastal v čase náboženských vojen medzi katolíkmi a protestantmi. Obec, v ktorej s rodičmi býval, bola poddaná grófovi Štefanovi Gnárimu. Ten bol príkladným a hlboko veriacim katolíkom. Bol to práve on, kto urobil na dospievajúceho Eliáša hlboký dojem a svojím príkladom ho pohol premýšľať nad jeho konverziou. Keď dosiahol šestnásť rokov, pevne sa rozhodol, že sa stane katolíkom. To však malo za následok definitívny odchod z rodného domu, pozbavenie dedičských práv a nároku na majetok, ktorý by mu patril. Mladý Eliáš sa odobral do služby na dvor grófa Gnáriho. Tam ako jeden zo sluhov vykonával statočne svoju prácu a viedol príkladný duchovný život. Čoskoro rozpoznal, že Boh ho povoláva k zasvätenému životu a o svojej túžbe sa zdôveril svojmu pánovi. Eliáš mal zrejme dobré vzdelanie i veľkú náklonnosť svojho chlebodarcu, pretože gróf Gnári ho zakrátko ochotne predstavil svojmu spovedníkovi, minoritskému pátrovi Jánovi Krstiteľovi Fiorentinovi. Eliáš mohol po dvoch rokoch svojej služby na pánskom dvore hneď vstúpiť do vtedy nového minoritsého kláštora v Rade (okres Trebišov), aby začal slúžiť už iba jedinému Pánovi tak, ako sv. František, v krajnej chudobe a v pokání.

V roku 1639 teda prijal rehoľné rúcho a nové meno – brat Štefan. Svedectvá jeho spolubratov vravia, že brat Štefan slúžil Bohu s pokorou a s láskou. Rôzne duchovné cvičenia vraj vykonával neustále a vždy s ochotou. Bol mimoriadne nábožný a pre každého z bratov nielen dobrým príkladom, ale i veľkým pomocníkom. Rehoľa v Uhorsku sa po agresívnej reformačnej vlne a takmer úplnom vyhladení len pomaly stavala na nohy. Z predchádzajúcich osemdesiatich minoritských kláštorov, ktoré boli na území Uhorska pred reformáciou, v tom čase už žiaden neexistoval. Kláštor v Rade bol v rámci obnovy rehole založený ako druhý po kláštore v Sabinove. V týchto rehoľných domoch pôsobili väčšinou bratia z Poľska a Talianska, ktorí boli poverení vykonávať v už nekatolíckych krajoch apoštolské misie, čiže rekatolizáciu. Väčšina z nich sa, žiaľ, nevedela dohovoriť s maďarsky hovoriacim obyvateľstvom, preto bol maďarsky hovoriaci brat Štefan pre rehoľnú komunitu veľkým požehnaním. Na jeho pleciach už od počiatku ležala starosť o hospodárske a úradné záležitosti kláštora. Ako novic musel teda niesť značnú zodpovednosť za svoje spoločenstvo. Aby zabezpečil bratom potrebné prostriedky, často chodieval prosiť almužnu po okolí, zvlášť k bohatším katolíckym rodinám. Takto sa stal sympatický mladý brat dobrým známym nielen bežných ľudí, ale i katolíckej inteligencie v širokom okolí.
.
iglodi 2

Brat Štefan žil svoj príkladný život v kláštore iba šesť mesiacov. Dar mučeníckej smrti mu udelil Boh nečakane, skôr, ako by v ňom vychladla prvotná horlivosť, dňa 6. novembra v roku 1639. V ten deň vykonával svoje bežné povinnosti. Na príkaz svojho predstaveného mal odcestovať za istou dobrodejkou našej rehole do kraja, v ktorom sa narodil. Po ceste ho stretli dvaja rodáci, presvedčení kalvíni, ktorí ho v rehoľnom rúchu spoznali a zaumienili si, že ho privedú naspäť k jeho rodičom i k pôvodnému náboženskému vyznaniu. Za obcou Malý Horeš mladého rehoľníka chytili a priviazali k stromu. Keď odmietal zanechať rehoľné rúcho i katolícku cirkev a vrátiť sa k rodičom, muži pritvrdili a tureckou šabľou mu spôsobili na hlave krvavú ranu v tvare kríža. Štefan sa neustále modlil a to ich ešte viac nahnevalo. Z nenávisti k Panne Márii mu roztrhali ruženec, ktorý nosil na páse a jeho zrnká rozhádzali po lese. Novic v svojich posledných chvíľach z ostatných síl chválil Boha. Vrahovia mu potom prerezali hrtan a jeho bezvládne telo dobre ukryli pod kamením v priekope na brehu rieky.

Telo brata Štefana bolo nájdené až sedem dní po smrti. Spisy zo súdneho vyšetrovania prezrádzajú, že bolo ako živé a z rán ešte i po týždni vytekala krv. V neďalekom leleskom kláštore premonštrátov sídlil vtedy transilvánsky biskup Štefan Šimandi. Smrť mladého brata ho zarmútila. Sám ho totiž dobre poznal a rozhodol sa, že ho dá pochovať s poctami pravého mučeníka v krypte tamojšieho kostola. Pripravil na vlastné trovy veľký pohreb, na ktorom sa zišlo mnoho ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Rehoľní predstavení následne oznámili do Ríma, že rehoľa a Cirkev má nového mučeníka.

Po pohrebe brata Štefana uhorskí minoriti dúfali, že po tak otrasnej udalosti sa ozve vo svedomí všetkých znepriatelených strán túžba po mieri a bratia budú mať pri ohlasovaní evanjelia pokoj. Opak bol však pravdou. Pre minoritov na dnešnom východe Slovenska sa ešte len začínalo takmer storočné obdobie skúšok, v ktorom svoju vernosť Bohu spečatili vlastnou krvou ešte mnohí z nich. Po nejakom čase bolo telo brata Štefana prenesené do Radu a znova pochované v tamojšom kostolíku uprostred iných bratov, ktorí ho dostihli milosťou mučeníctva za krátky čas. Proces beatifikácie brata Štefana Iglódiho sa začal skoro po jeho pohrebe. Svedčia o tom zoznamy božích služobníkov v rehoľných archívoch i viaceré jeho obrazy v rôznych kláštoroch v Taliansku, Maďarsku i na Slovensku. Minoriti v 18. storočí Rad opustili, pretože sa presťahovali do Brehova. Nejaký čas ešte spravovali farnosť v Rade, aj tú ale neskôr odovzdali diecéznym kňazom a kostol s hrobmi mučeníkov pomaly zanikol. Hrob brata Štefana pred oltárom zaniknutého kostola upadol asi na sto rokov do zabudnutia, až kým ho nečakane objavili pri archeologických prácach v Rade v lete tohto roku.

Ďalšie informácie nájdete tu...

br. Jozef Sukeník
.
.