Cyklopúť Bratislava – Levoča (4. deň)

Podrobnosti

Uverejnené: 05. júl 2010

Prečítané: 3773x

Plní fyzických aj psychických síl vyrážame na cestu za hlaholu našich rómskych bratov. Smer je jasný –  východ. Prvý míňame ako blesky Liptovský Hrádok (12 km/h) =) a potom rovno do dedinky Hybe kde utrácame náš prvý desiatok.

 Okoličné – Levoča

Z dôvodu vyvrcholenia našej púte toto ráno začíname trochu netradične raňajkami (nie svätou omšou). Sestričky sa naozaj vyznamenávajú a my načerpávame nové sily do posledného vzdoru. Najsamlepší je však bazový sirup ktorý si aj do cyklistických fliaš nalievame.

Plní fyzických aj psychických síl vyrážame na cestu za hlaholu našich rómskych bratov. Smer je jasný – východ. Prvý míňame ako blesky Liptovský Hrádok (12 km/h) =) a potom rovno do dedinky Hybe kde utrácame náš prvý desiatok. Odtiaľto cez Východnú do Važca kde si dávame drobné občerstvenie a zároveň kolaudujeme aj krásnu kaplnku sv. Františka v originálnom štýle. Z Važca priamo úmerným stúpaním 8% pomaly napredujeme. Po týchto náročnejších kilometroch kotvíme vo Svite. Tu dostávame obed a následne podaktorí zaslúžene dajú svojím údom aspoň trocha pokoj a to osvedčením spôsobom – spánkom. Nájdu sa aj výnimky a tí sa snažia trocha odreagovať hrou frisbee. Po tomto oddychu sa vydávame späť do sediel našich dvojkolesových tátošov a naše mysle sa upierajú už len na to vytúžené miesto – Levoču. Mierime na Spišský Štvrtok cesta je príjemná a pokľudná občas niekto roztrhne reťaz ale ináč žiadne komplikácie. Za Spišským Štvrtkom je na ceste závora ktorá značí zákaz vjazdu okrem ,,levočských pútnikov“. Za touto závorou však čaká malé prekvapenie a to policajná hliadka a pochopiteľne aj riadny kopčisko ktorý má za úlohu odčerpať aj posledné zvyšky našich síl. A stalo sa. Po kopci nasleduje vždy (česť výnimkám) zjazd.

 Začíname cítiť Levoču a to napríklad čoraz častejšími stretmi so spolupútnikmi. A je to tu kopec z ktorého je krásny pohľad na to úžasné miesto presiaknuté modlitbami. Po príchode do kláštora si len doplníme vodu a šup na Mariánsku horu. Na tejto hore je úžasná atmosféra všade je počuť mariánske spevy, modlitby ale sú tu aj slzy od dojatia (hlavne pri mieste na spovedanie). Máme tu svätú omšu a po nej zjazdujeme späť do kláštora kde sa ubytúvame a máme večeru. Zhruba o 10pm vyrážame na horu (tentoraz peši) na polnočnú mládežnícku svätú omšu. Brat Ján nás vťahuje to VIP zóny tesne pred oltár (veľmi pekný zážitok).

Text: Samuel Horniak, foto: cyklopútnici