Sv. Maximilián Mária Kolbe

Dnes si v liturgii spomíname na sv. Maximiliána. Sst._maxvätý Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára v roku 1894 v Zduńskej Woli v Poľsku. V ten istý deň bol pokrstený a dostal meno Rajmund. Mal štyroch bratov, dvaja z nich, podobne ako on, vstúpili do rehole minoritov...


Svätý Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára v roku 1894 v Zduńskej Woli v Poľsku. V ten istý deň bol pokrstený a dostal meno Rajmund. Mal štyroch bratov, dvaja z nich, podobne ako on, vstúpili do rehole minoritov.

Detstvo a povolanie


rajmundUž v detstve Rajmund veľa pracoval na formovaní svojej šľachetnej, no tvrdohlavej povahy. Keď miestny lekárnik spozoroval, že je to mimoriadne talentovaný chlapec, poskytol mu súkromné hodiny latinčiny a pomohol mu dostať sa na štúdia.

Keď mal 14 rokov, po svätých misiách v jeho farnosti, ktoré viedli pátri minoriti, sa spolu s rodným bratom Františkom rozhodol vstúpiť do malého seminára v meste Ľvov (dnešná Ukrajina), kde absolvoval gymnaziálne štúdiá a maturitu.

V roku 1910 Rajmund vstupuje do noviciátu  rehole minoritov a dostáva rehoľné meno Maximilián. V septembri 1911 zložil prvé rehoľné sľuby.

Štúdium v Ríme a počiatok MI


Z vôle rehoľných predstavených odišiel brat Maximilán v roku 1912 na štúdiá do Ríma. Tam nadobudol veľkú a neobyčajnú úctu k osobe pápeža.

Keď slobodomurárske hnutie vystupovalo v Ríme s veľkou smelosťou proti Cirkvi a pápežovi, brat Maximilián bol pri jednej ich manifestácii svedkom vyvesenia čiernej štandardy pod oknami Vatikánu, na ktorej bol porazený svätý Michal Archanjel pod nohami Lucifera. Písal sa prelomový rok 1917. Otrasený týmito udalosťami dostal brat Maximilán vnuknutie založiť združenie na boj so slobodomurárskym hnutím a silami zla. Po porade so svojím duchovným otcom usúdil, že je to Božia vôľa a zakladá hnutie Militia Immaculatae (MI) – Rytierstvo Nepoškvrnenej, pomocou ktorého chce bojovať o príchod Božieho kráľovstva s pomocou Božej Matky. Pri založení stoja ďalší šiesti mladí minoriti. Rok potom dvaja z nich umierajú a brat Maximilán vážne ochorie na tuberkulózu.

V roku 1922 kardinál Basilio Pompilj, vikár mesta Rím, kanonicky erigoval Rytierstvo Nepoškvrnenej a o štyri roky neskôr svätý otec Pius XI. obdaril MI mnohými odpustkami.

Brat Maximilián strávil v Ríme čas od roku 1912 do roku 1919. Jeho domovom bolo v tom čase medzinárodné minoritské kolégium Seraficum.

V roku 1914 zložil večné sľuby a k rehoľnému menu Maximilián si pridal ešte meno Mária. 28. apríla 1918 bol v kostole sv. Andreja della Valle vysvätený na kňaza.V roku 1919 sa vracia páter Maximilián Mária Kolbe do svojej vlasti po štúdiách, ktoré úspešne ukončil doktorátom z filozofie i teológie.zyciorys2

Horlivý rehoľník


Po návrate začal ako profesor Krakovského minoritského seminára horlivo pracovať nielen na výchove rehoľnej mládeže, ale aj na šírení hnutia Rytierstvo Nepoškvrnenej. V neobyčajne ťažkých povojnových podmienkach začína vydávať časopis Rytier Nepoškvrnenej, ktorý sa stretol s veľkým záujmom zo strany čitateľov.

Jeho náklad bolo treba neustále zvyšovať. Mariánska úcta sa tak šírila najmodernejším a najvplyvnejším prostriedkom vtedajšej doby, čo páter Maximilián cielene sledoval ako odpoveď katolíckej Cirkvi na aktuálne útoky proti nej. Mnoho ľudí touto cestou spoznávalo ideu Rytierstva Nepoškvrnenej a s nadšením sa k tomuto hnutiu pripájali. Hlavnou myšlienkou MI je podľa pátra Maximiliána nielen prehĺbenie i posilnenie viery, vedenie k správnej kresťanskej askéze a bližšie spoznanie kresťanskej mystiky, ale i starosť o obrátenie a získanie tých ľudí, ktorí ešte nie sú v lone katolíckej Cirkvi. Cieľom MI je teda obrátenie a posvätenie všetkých ľudí na celom svete.

Podmienkou pre vstup do hnutia sa stalo úplné zasvätenie sa Nepoškvrnenej, Matke, Prostredníčke a Kráľovnej. Druhou podmienkou je nosenie zázračného medailónika a zapísanie sa do knihy MI v jeho sídle.

Kláštor Niepokalanów


Na vydavateľské a evanjelizačné ciele Rytierstva Nepoškvrnenej sa čoskoro ukázala potreba založenia kláštora so špeciálnou úlohou a vydavateľským vybavením. Keď v roku 1927 Rytier Nepoškvrnej vychádzal už v náklade 65 000 kusov mesačne, dostáva páter Maximilián od kniežaťa Jána Duckiehgo-Lubeckiego vhodný terén pri i475242Varšave. Zakladá tam „Záhradu,“ ktorá neskôr podľa Nepoškvrnenej dostala názov Niepokalanów (Záhrada Nepoškvrnenej).

V tomto kláštore založil moderné cirkevné vydavateľstvo a tlačiareň. Kláštor sa čoskoro rozrástol na veľký komplex pripomínajúci mesto. Jeho obyvateľmi však boli iba minoritskí bratia a kňazi, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život a sily v službe Nepoškvrnenej Panne Márii modlitbou, prácou a šírením jej úcty najmodernejšími prostriedkami.

Vysoký stupeň modernizácie a technického pokroku sa na tomto mieste spojil so životom v najradikálnejšej františkánskej chudobe a poslušnosti. Dôsledné dodržiavanie rádových konštitúcií a vysoká disciplína, ktorú páter Maximilián od bratov vyžadoval, paradoxne pritiahli desiatky a stovky mladých ľudí, ktorí bez nároku na akúkoľvek odmenu všetky svoje sily vložili do diela obrátenia a posvätenia. V roku 1929 otvorili bratia v Niepokalanowe malý seminár. I vďaka nemu sa počet bratov postupne zvýšil až na 750 a rehoľa minoritov sa mohla chváliť najväčším katolíckym kláštorom na svete.

V tom čase bratia tlačili už mesačne 151 830 exemplárov Rytiera Nepoškvrnenej. Ohromný náklad sa postupne vyšplhal až na 1 milión výtlačkov mesačne. Bratia neskôr vydávali i katolícky denník a množstvo inej tlače, vďaka čomu oslovovali široké masy ľudí a kláštor sa stal vplynou kultúrnou i náboženskou inštitúciou. V tomto období začína fungovať Rádio Niepokalanów.

kolbebici

Misia v Japonsku


Od roku 1930 sa páter Maximilián s bratmi začal angažovať v misiách na Blízkom východe. Z veľkolepých plánov sa podarilo uskutočniť len otvorenie misie v Japonskom meste Nagasaki, kde sv. Maximilián s neobyčajným úspechom vytvoril dielo podobné Záhrade Nepoškvrnenej v jeho vlasti. O jeho vytrvalej práci a zapálení svedčí aj fakt, že už mesiac po príchode do Japonska vydáva mesačník Rytier Nepoškvrnenej v japonskom jazyku. Misia sa sľubne rozvíjala, no páter Maximilián musel v roku 1936 po účasti na provinciálnej kapitule v Poľsku zostať, pretože bol znova vymenovaný za gvardiána v kláštore Niepokalanów.

Návrat do vlasti


Napriek podlomenému zdraviu stále neúnavne pracoval pre Nepoškvrnenú. Masmediálny kláštorný gigant plánuje v tom čase výstavbu svojho vlastného letiska a začiatok vysielania prvej katolíckej televízie.

Tieto odvážne projekty a plány začali čoskoro narážať na vplyvné osobnosti nepriteľsky naladené voči katolíckej Cirkvi. Páter Maximilián bol „príliž mocným“ rehoľníkom a jeho osoba a dielo začali niektoré politické osobnosti znepokojovať, čo sa ukázalo na spleti mnohých nových problémov.

Druhá svetová vojna


Neľahkú situáciu ešte viac skomplikovalo vypuknutie druhej svetovej vojny. Kláštor sa otvoril pre ľudí hľadajúcich pomoc a množstvo bratov poslal páter Maximilián domov. Niekoľko desideportazioneatok rehoľníkov ostalo s pátrom Maximiliánom v Niepokalanowe.

9. septembra 1939 bol páter Maximilián s bratmi odvedený do koncentračného tábora v Lamsdorf, odkiaľ ich neskôr previezli do Amtitz a nakoniec do Orzeszowa, no 8. decembra toho istého roku, na sviatok Nepoškvrnenej, boli prepustení na slobodu.

Vydavateľská činnosť sa stala takmer nemožná. Rytiera Nepoškvrnenej sa s veľkými ťažkosťami podarilo v čase vojny vydať iba raz v náklade 120 000 kusov.

17. februára 1941 opäť odviedlo gestapo pátra Maximiliána i ďalších jeho spolupracovníkov do väzenia Pawiak pri Varšave. Odtiaľ bol 28. mája vlakom odtransportovaný do koncentračného tábora Auschwitz. V tábore obdržal číslo 16670.

Mučenícka smrť


3. augusta 1941 veliteľ koncentračného tábora rozhodol, že za väzňa, ktorý utiekol, musí umrieť hladom desať iných väzňov. Jeden z mladých náhodne vybraných väzňov na trest smrti, František Gajowniczek, hlasno nariekal a prosil o milosť kvôli svojmaxo_smrtej manželke a deťom. Páter Maximilián Kolbe ponúkol svoj život za jeho záchranu. Na otázku veliteľa kým je, odpovedá: „Som katolícky kňaz.“

Život pátra Maximiliána sa končí 14. augusta, kedy do cely hladu schádza kat, aby smrtiacou injekciou ukončil trápenie posledných žijúcich odsúdencov. František Gajowniczek sa dožil konca vojny a nezabudol na svojho záchrancu.

Proces beatifikácie pátra Maximiliána sa začal v roku 1947. Pápež Pavol VI. ho blahorečil ako vyznávača 17. októbra 1971.

Maximilián Mária Kolbe bol kanonizovaný ako mučeník pápežom Jánom Pavlom II. 10. októbra v roku 1982. Jeho liturgickú spomienku slávime 14. augusta.

Pozri ja články o Rytierstve Nepoškvrnenej


n200550_022

Svätý Maximilián je často zobrazovaný s červenou a bielou korunou v rukách. Zo svedectva matky vieme, že ako malý chlapec prežil v kostole nevšedný zážitok. V istom období si matka všimla na jeho správaní veľkú zmenu. Chlapec sa jej priznal: „Ukázala sa mi Božia Matka a vrukách mala dve koruny; jednu bielu a druhú červenú. Pozrela sa na mňa s láskou a opýtala sa, či chciem tieto koruny. Biela znamená, že vytrvám v čistote a červená znamená, že budem mučeníkom. Odpovedal som, že obe chcem... Vtedy sa na mňa Božia Matka milo pozrela a zmizla.“