Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (1)

Podrobnosti

Uverejnené: 19. júl 2011

Prečítané: 3546x

V sobotu (16. júla) sa začala už piata minoritská cyklopúť. Tento krát nás naše kolesá vezú do Gdaňska – prístavného mesta na severe Poľska. Ak všetko dobre pôjde, dorazíme tam 26. júla 2011.

V sobotu (16. júla) sa začala už piata minoritská cyklopúť. Tento krát nás naše kolesá vezú do Gdaňska – prístavného mesta na severe Poľska. Ak všetko dobre pôjde, dorazíme tam 26. júla 2011. Cestou navštívime rôzne miesta spojené so sv. Maximiliánom z príležitosti 70. výročia jeho smrti.

Našu cyklopúť sme začali ráno o 7:00 sv. omšou v minoritskom kostole v Karlovej Vsi. Pätnásť (čítaj štyridsaťpäť) minút po svätej omši sme sa rozlúčili, prijali požehnanie na cestu a vyrazili sme. Po 127 km sme šťastne dorazili do dedinky Melčice-Lieskové, kde sme prespali u sestier františkánok. Zažili sme jeden pád na olejovej škvrne, jeden defekt a okúpali sme sa na Zelenej Vode pri Novom meste nad Váhom.

Zastavujeme sa nielen kvôli oddychu a občerstveniu, ale aj kvôli modlitbe. Keď sv. František z Assisi putoval, cestou navštevoval kostolíky. My sa ho v tom snažíme nasledovať a vždy sa modlíme desiatok ruženca. Takýmto spôsobom sa cestou pomodlíme celý ruženec.

V nedeľu, po svätej omši a raňajkách, sme sa o ôsmej (čítaj o pol deviatej) vydali ďalej na sever. S vetrom od chrbta to išlo celkom dobre. Zastavili sme sa na Skalke pri Trenčíne, aby sme si uctili sv. Andreja-Svorada a Benedikta a prosili ich o príhovor. Cestu nám trochu skomplikoval odpadnutý pedál jednej z účastníčok (tej, čo padla na olejovej škvrne), natrhnutý plášť a zopár defektov. Napriek tomu sme šťastne dorazili do Čadce. Prešli sme 130 km. Prespali sme na internáte, ktorý nás potešil veľkou telocvičňou. Niektorí z nás neodolali a zahrali si futbal, no na druhý ich zarmútili otlaky na nohách.

V pondelok sme zistili, že Poľsko sa nachádza nielen za dolami, ale aj za horami Trochu sme sa zapotili, ale zvládli sme to a večer sme dorazili do minoritského kláštora v Harmenžach. Počas 117 kilometrov sme zažili zopár reťazových havárii, ktoré našťastie skočili bez zranení, a krátky dážď.

Dnes (utorok, 19. júla) sme si všetci (je nás dvadsaťdva) dopriali zaslúžený odpočinok. Využili sme ho na prehliadku koncentračného tábora Auschwitz, ktorá niektorých unavila viac, ako deň na kolesách.

text: br. Tomáš; foto: Juraj