Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (2.)

cykloput_miniPo dni voľna, počas ktorého sme navštívili miesto mučeníckej smrti sv. sv. Maximiliána – koncentračný tábor Auschwitz, sme sa opäť vydali na cestu. Ako to už po prestávkach býva, veľmi sa nám nechcelo, no nemali sme na výber.

Po dni voľna, počas ktorého sme navštívili miesto mučeníckej smrti sv. sv. Maximiliána – koncentračný tábor Auschwitz, sme sa opäť vydali na cestu. Ako to už po prestávkach býva, veľmi sa nám nechcelo, no nemali sme na výber.

Vysadli sme teda na bicykle a zamierili do Čenstochovej. Sponzorom stredajšieho obedu bol minoritský kláštor v Dąbrawie Górniczej. Tamojším pátrom tiež vďačíme za poskytnutie strechy nad hlavou, pretože počas obedu začalo tak pršať, že ak by sme boli v tom čase niekde na ceste... V tomto meste náš peletón doplnili dvaja poľskí cyklisti. Čenstochová akoby pred nami utekala, ale po 136 km sme ju dobehli. Poklonili sme sa Panne Márii, zjedli sme večeru, osprchovali sme sa, popriali sme si dobrú noc...

...a ani sme sa nenazdali a bol štvrtok. Posilnení svätou omšou pred milostivým obrazom Panny Márie Čenstochovskej sme sa vydali na ďalšiu (dlhú) cestu. Ale nemôžeme sa sťažovať. Zo 164 km, ktoré nás delili od druhého najväčšieho poľského mesta Łódź, bola väčšina dole kopcom, vietor fúkal od chrbta a zmokli sme iba trošičku. Dokonca sa nám podarilo navštíviť miesto narodenia sv. Maximiliána – Zduńsku Wolu.

Ako ste si mohli všimnúť, počasie sa nám začína trochu kaziť. V piatok (22. júla) ráno nás privítalo jemné mrholenie. Z minoritského seminára sme vyrazili naobliekaní, niektorí v pršiplášťoch, pripravení na najhoršie. Po niekoľkých kilometroch však nebolo po daždi ani chýru, ani slychu. Stiahli sme zo seba nadbytočné vrstvy oblečenia, avšak po chvíli sme si uvedomili, že predsa len je trochu zima. Nakoniec si každý našiel optimálne oblečenie a spokojne sme mohli pokračovať do Nepokalanova – kláštora pri Varšave, ktorý založil sv. Maximilián. V jeho časoch tam žilo okolo 750 bratov. Dnes ich tam je len 150, ale stále je to najväčší kláštor na svete. V tento deň sme prešli „iba“ 95 km, ale v občasný dážď nám nedovolil, aby sme si to plne vychutnali.

V sobotu máme v pláne odpočívať. Pozrieme si Nepokalanov a odskočíme aj do Varšavy. Ale všetko s mierou, pretože musíme nabrať sily na najdlhšiu etapu cyklopúte: Nepokalanov -> Toruň (vraj 185 km, ale všetci sa obávame, že v skutočnosti to bude viac).

text: br. Tomáš; foto: Juraj