„Nadovšetko majte lásku!“ alebo Gifra 2011

Podrobnosti

Uverejnené: 27. júl 2011

Prečítané: 3403x

V pondelok, 18.7. sa na rôznych vlakových, autobusových a iných staniciach a zastávkach po celom Slovensku - od Humenného, cez Prešov, odbočku na Oravu, Žilinu až po Bratislavu - začali zhromažďovať mladí ľudia s jedným spoločným cieľom. A síce, prepraviť sa do Assisi.

V pondelok, 18.7. sa na rôznych vlakových, autobusových a iných staniciach a zastávkach po celom Slovensku - od Humenného, cez Prešov, odbočku na Oravu, Žilinu až po Bratislavu - začali zhromažďovať mladí ľudia s jedným spoločným cieľom. A síce, prepraviť sa do Assisi. Teda, aby som to spresnila, nie do toho pravého, talianskeho Assisi, ale do chaty Assisi v Štiavnických Baniach. Tam ich totiž už čakali „gifrácki“ animátori, pripravení stráviť s nimi týždeň pri spoznávaní života sv. Františka, pri hlbšom poznávaní vzťahov k samému sebe, medzi ľuďmi, ale hlavne osobného vzťahu s Pánom. Áno, nemýlite sa, práve v Štiavnických Baniach sa v týždni od 18.júla uskutočnil letný tábor františkánskej mládeže, jubilejná, 10. Gifra.

Pre tých, ktorí o Gifre počujú prvýkrát- skratka Gifra pochádza z talianskeho Gioventu Francescana, čo znamená františkánska mládež. Ide o spoločenstvo mladých ľudí, ktorí sú inšpirovaní životom sv. Františka z Assisi a snažia sa nasledovať jeho príklad. Každoročne sa stretávajú na letnom tábore. Tí, ktorí idú prvý raz, sú tzv. brankári, kde sa na Bráne zoznamujú so sv. Františkom, s jeho životom a ideálmi. Tí „starší“ (čo však nemusí vždy platiť) a „skúsenejší“ (čo takisto nemusí vôbec platiť) sa ocitajú na Ceste, ktorej tohtoročnou hlavnou myšlienkou bola téma vzťahov.

Naši drahí animátori mali pre nás pripravení skvelý program. Brankári spoznávali sv. Františka- rozoberali hlavné udalosti jeho života, ktoré ho formovali a nakoniec sa niektoré z nich pokúsili (podotýkam, že veľmi vtipne a úspešne) stvárniť v scénkach. Rozjímali nad tajomstvom Eucharistie, prešli svoju cestu do Betlehema - tú sme zakončili štedrou večerou pri vianočnom stromčeku, obdivovali a chválili celé stvorenstvo...

Cestári sa zasa snažili nazrieť do akéhosi zrkadla, spoznať pravdu o sebe samom a o vzťahu k sebe samému. Potom prišli na rad vzťahy priateľské- zdieľali sme navzájom svoje myšlienky o dôležitosti priateľstva. Venovali sme sa aj vzťahom „viac ako priateľským“, teda partnerským. Takisto veľmi obohacujúca bola prednáška manželov o dôležitosti a význame rodiny v spoločnosti, či piatkové rozjímanie a uvedomovanie si svojho vzťahu s Bohom.

Celý tábor sa niesol v duchu spoločenstva - okrem jedného veľkého, ktorého súčasťou sme boli všetci, sme tvorili malé spoločenstvá - skupinky, v ktorých sme sa bližšie spoznávali a navzájom sa obohacovali.

Veľmi príjemným, prekvapivým až nečakaným spestrením bolo nočné hľadanie pokladu. Ten sme hľadali v tme, zime, blate a vode, prešli sme si cestu, na ktorej sme najprv spoločne nachádzali všetko potrebné na to, aby sme na konci mohli „upiecť“ (presnejšie upražiť na zmetáku) chlieb. No keďže nielen z chleba žije človek, tým hlavným cieľom a pokladom, ktorý nás čakal na konci cesty bol samotný Ježiš Kristus prítomný v oltárnej sviatosti. Čakal na nás všetkých na vrchole hory (nielen pomyselnej), kam sme ustatí, zablatení, mokrí a prípadne sčasti zmrznutí vyšli, aby sme sa Mu mohli pokloniť a v tichej modlitbe Ho adorovať.

Posledný večer (až noc, až ráno) sa nieslo v duchu osláv a radosti. Radosti nielen z toho, že Gifra oslavovala svoje desiate narodeniny, ale aj z radosti spoločenstva, nových priateľov, zážitkov, prehĺbených vzťahov.

Na záver mi neostáva nič iné, ako skonštatovať, že úspešný 10. Ročník Gifry je za nami, ale to vôbec neznamená koniec. Práve naopak, je to nový začiatok. Rozchádzali sme sa totiž naplnení a zapálení s tým, že túto Radostnú zvesť budeme šíriť, kamkoľvek naše cesty povedú.

text: Zuzka, foto: Ondrej a Michal