Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (3.)

Podrobnosti

Uverejnené: 27. júl 2011

Prečítané: 3597x

V nedeľu (24. júla) ráno o 5:00 nás všetkých prekvapila modrá obloha. Pomodlili sme sa ranné chvály, rýchlo sme sa najedli, pobalili a pár minút po siedmej sme vyrazili z Nepokalanova.

V nedeľu (24. júla) ráno o 5:00 nás všetkých prekvapila modrá obloha. Pomodlili sme sa ranné chvály, rýchlo sme sa najedli, pobalili a pár minút po siedmej sme vyrazili z Nepokalanova. S vetrom v chrbtoch, bez dažďa a skoro stále mierne z kopca to išlo jedna radosť. Problém bol len v tom, že páter Lucián sa tak rozbehol, akoby zabudol na obednú prestávku. Začali sme sa obávať, že nám za jazdy prikáže nielen obedovať, ale odslúži aj svätú omšu. Našťastie, po 110 km sme sa dočkali aj obedu, aj odpočinku. Potom sme uháňali ďalej do mesta Toruň. Túto najdlhšiu, dvestodva kilometrovú etapu poznačili viaceré pády. Po piatich rokoch prišlo aj na pátra Luciána. Pád vyzeral hrozivo, ale páter prešiel k autu po vlastných nohách. Bicykel mal totiž pokrivené predné koleso.

Pondelňajšie počasiu už nebolo také priaznivé – zobudil nás dážď. Keď napriek našim modlitbám a vyčkávaniu neprestal ani do obeda, obliekli sme sa tak nepremokavo, ako sme najlepšie vedeli a vydali sme sa na cestu Kwidzyňa. V polovici cesty nám páter Lucián, ktorý sa tento deň viezol v aute, vybavil prestávku pod strechou a teplý čaj. Po niekoľkých hodinách jazdy v daždi sme sa tomu veľmi potešili. Po prestávke prestalo pršať, takže sme opäť začali mať z bicyklovania radosť a zvyšné kilometre sme už prešli bez väčších problémov. Menšie problémy mali dvaja účastníci, ktorých doviezlo auto: jednému sa zlomil špic na kolese a druhý si kvôli nepozornosti pokrivil celé zadné koleso. Minoriti v Kvidzyne spolu s našou kuchárkou vedia, ako si uctiť pútnikov, ktorí prešli 108 km: Polievku so šampiňónmi, mäso so zemiakmi, parené buchty, pizzu a keksíky si budeme pamätať ešte dlho.

V utorok nás páter Lucián (opäť na bicykli) úspešne doviedol do Gdaňska. Ubytovaní sme v pútnickom dome pri kláštore minoritov, ktorý nosí meno sv. Maximiliána. Po večeri a svätej omši sme si boli pozrieť staré mesto. Všetci sme sa zhodli, že Gdaňsk je naozaj krásny a tých 1184 km, ktoré sme z Bratislavy prešli, malo význam.

Z Gdaňska sa budeme tešiť do štvrtkovej noci, kedy sa vydáme na 13 hodinovú cestu (vlakom) do Krakova. Pri mori sme už boli (na bicykloch – ako inak), niektorí sa v ňom kúpali, iným stačilo omočiť si nohy. Na mori sme ešte neboli, ale plavbu loďou si tiež nenecháme ujsť.

text: br. Tomáš; foto: Juraj