Zamyslenie nad nedeľou utrpenia Pán

Dnes slávime nedeľu utrpenia Pána, tradične nazývanú Kvetnou. Pripomíname si slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

Dnes slávime nedeľu utrpenia Pána, tradične nazývanú Kvetnou. Pripomíname si slávnostný vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

Zástup ho víta ako kráľa, ako toho, ktorý ho prichádza vyslobodiť spod rímskej nadvlády. Radostné výkriky, plášte a ratolesti prestreté na cestách majú málo spoločné s opisom umučenia, ktoré sme si pred chvíľkou vypočuli. Ježiš vie, že tento euforický dav o chvíľu zamení radostné „Hosanna!“  za plné, nenávistné „Ukrižuj!“ Ježiš ako Boh vedel, že ich nálada sa rýchlo zmení, že medzi ich pocitom radosti a nenávisti je veľmi úzka egoistická stena. Napriek tomu im dovoľuje volať : „Hosanna!“ Tak ako na Veľký piatok sa nebude brániť pred ich výkrikom: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“

V tom dave je možné rozpoznať  mnoho súčasníkov, dokonca nejeden z nás by sa v ňom našiel. Akého Ježiša potrebujem? Toho zo slávnostného vstupu do Jeruzalema, ktorý je vítaný ako kráľ Izraela, s ktorým sú spojené očakávania na zlepšenie politickej, kultúrnej, ekonomickej krízy? Toho, ktorý má vyriešiť moje osobné záležitosti, má sa postarať o môj životný úspech, o moje pevné zdravie, o moju osobnú a rodinnú existenciu? Toho, ktorý mi zaistí pohodlie, dobrú zábavu, veľa priateľov atď.? Ako veľmi sa sklamali pred 2000 rokmi tí, ktorí v Synovi Dávidovom nenašli nič spoločné s predstavami, aké si o Mesiášovi vytvorili Židia. Aké veľké sklamanie je po dvetisíc rokoch od jeho slávnostného vstupu do Jeruzalema medzi tými, ktorí hovoria o sebe, že sú kresťania, že sú civilizovaní, inteligentní ľudia! Dnes Syn Dávidov účinkuje vo svojej Cirkvi. Pokiaľ v tichosti slúži najchudobnejším a rieši sociálne otázky vo svete namiesto vládnych organizácií, všetko je v poriadku a svet volá „Hosanna!“. Ale keď sa dotkne otázok morálky a mravov, hneď sa zdvíha krik „Ukrižuj!“


Chcel by som spomenúť rozhodnutie belgických poslancov, ktorí  3. apríla t.r. väčšinou hlasov zaviazali svoju vládu na odsúdenie výpovede pápeža počas jeho poslednej cesty v Afrike na tému používania prezervatívov. Pre nich pápežská výpoveď, ktorú poznajú len zo zaujatých západoeurópskych komentárov, je neprijateľná a očakávajú od svojej vlády oficiálnu diplomatickú nótu u Apoštolskej stolice. K tomuto antipápežskému vystúpeniu sa pripojila väčšina kresťanských demokratov. Rezolúcia belgických poslancov vyvolala vo Vatikáne „úžas“. Podľa Svätej stolice „v každej demokratickej krajine môže Svätý Otec a Katolícka cirkev slobodne vyjadriť vlastné stanoviská v otázkach, ktoré sa evidentne dotýkajú človeka a súvisia so službou starostlivosti o chorých a trpiacich.“ Takých a podobných útokov na Svätého Otca je v poslednom čase veľmi veľa. Bohužiaľ, už dávno Ježiš vo svojom tajomnom Tele, ktorým je Cirkev, nepočul tak silno výkrik: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“

Ježiš Kvetnej nedele, ako sme to počuli v evanjeliu pri obrade posvätenia ratolestí, nie je kráľom, ktorého kráľovstvo je z tohto sveta. Ježiš Kvetnej nedele je Ježišom utrpenia. Jeho slávnostný vstup do Jeruzalema môžeme pochopiť len v kontexte udalostí Veľkého piatku. Potrebujem Ježiša uponíženého. Potrebujem Ježiša, ktorý umýva nohy, ktorý je zradený, bičovaný, tŕním korunovaný, Ježiša, ktorý je vedený na popravisko a nakoniec ukrižovaný. V jeho uponíženosti môj ľudský život, zranený dedičným hriechom, nadobúda novú dôstojnosť, ktorá prevyšuje všetko to, čo za lacný peniaz môže ponúknuť svet. Len vďaka účasti na jeho uponížení môžem mať účasť na jeho zmŕtvychvstaní, na jeho sláve. Nemôžem sa v živote kŕmiť prázdnym „Hosanna“. To by ma ďaleko nezaviedlo. Musím prijať aj skutočnosť odsúdenia v podobe nepopularity, posmechu, odmietnutia. Kresťan, ktorý chce byť verný svojim ideálom, nemôže od tohto sveta čakať „Hosanna!“. Musí byť pripravený aj na prijatie nezriedka bolestného výroku „Ukrižuj!“ Ale ten výrok vedie k zmŕtvychvstaniu. Tak ako v živote Ježiša Krista po noci Veľkého piatku prišla radosť veľkonočného rána, tak aj naše odsúdenia, nepochopenia, ukrižovania sa neskončia beznádejou. V živote každého z nás, toho, kto dúfa, zažiari radosť Veľkej noci.

P. Lucián Mária Bogucki, OFMConv.