Dejiny františkánskych konštitúcií - 1. časť

Podrobnosti

Uverejnené: 01. marec 2012

Prečítané: 3601x

V minoritskom ráde sa už niekoľko rokov pracuje na revízii dôležitých zákonodarných textov, ktoré nazývame konštitúcie.

V minoritskom ráde sa už niekoľko rokov pracuje na revízii dôležitých zákonodarných textov, ktoré nazývame konštitúcie. Sú to predpisy nášho rehoľného práva, ktoré bližšie špecifikujú spôsob života podľa Reguly sv. Františka z Assisi v dnešných životných podmienkach. Dnes sa rehoľa minoritov riadi konštitúciami, ktoré boli upravené naposledy po Druhom vatikánskom koncile a sú záväzné od roku 1984. Práca na nových konštitúciách môže podľa zodpovedných trvať aj 20 rokov. Čas ich prípravy nám teraz pomáha lepšie spoznať históriu františkánskeho rádu a našej konventuálnej charizmy.

Prvé konštitúcie - znak dozrievania nášho rádu

Už v prvých troch storočiach františkánskeho rádu môžeme pozorovať viaceré dôležité zbierky zákonodarných textov – konštitúcií. V Nasledujúcej tabuľke uvádzame v chronologickom poriadku jednotlivé konštitúcie, ktoré od počiatku rádu až do roku 1517 bližšie špecifikovali pôsobenie františkánov vo svete:

Časté zmeny

Z tabuľky vidíme, že rehoľníci na generálnych kapitulách veľmi často menili texty svojich konštitúcií. Aký bol dôvod tohto fenoménu? Rehoľa prežívala svoju počiatočnú etapu, ktorá sa prirodzene spájala s potrebou ustálenia určitého právneho poriadku. V prvej polovici 14. storočia, keď už od založenia rádu prebehol dostatočne dlhý čas, museli už františkáni rozmýšľať, akým spôsobom prispôsobiť svoju charizmu životu v ich dobe. Historici upozorňujú, že v raste počtu františkánskych normatívnych textov vidieť veľkú snahu bratov o postavenie novej rehoľnej rodiny na pevné základy tak, aby sa nestratili fundamentálne prvky nášho rádu, vytýčené v potvrdenej Regule sv. Františka a v textoch, ktoré nám zanechal. Túto starostlivosť prejavili nielen samotní františkáni, ale aj Cirkev, ktorá túžila posilniť vzácnu spiritualitu mladého serafínskeho spoločenstva.

O čom konštitúcie hovorili?

 Konštitúcie Antiquae a Narbonensi sa stali základom nášho rehoľného života po aprobácii a potvrdení Františkovej Reguly a mali tak vysokú úroveň, že františkánska rodina sa nimi riadila neobyčajne dlhý čas (s výnimkou nepatrných zmien v druhých konštitúciách). Tieto prvé texty stabilizovali predovšetkým oblasť riadenia rádu, pretože podrobne regulovali spôsob služby generálneho ministra rádu a provinciálnych ministrov. Navyše uznávajú dominujúcu úlohu kapitúl vo vzťahu k službe ministrov, ktorí vo svojom úrade musia seriózne brať do úvahy rozhodnutia kapitúl. Ministri sa musia vyhýbať takej forme spravovania rádu, ktorá by viedla k riadeniu bratov na základe svojich osobných postojov. Constitutiae Narbonesi zase odpovedajú na kritickú situáciu, ktorá vznikla v ráde z dôvodu nedostatočnej miery požiadaviek hnutia spirituálov. Obidva právne texty majú charakter pozoruhodnej trvalosti, čo vidíme z ich dlhej platnosti. Podobnú kvalitu mali neskôr Constitutiae Martinianae, ktoré sa v svojej dobe vyznačovali veľkou múdrosťou a prezieravosťou.

 Čo sa menilo?

Otázky, ktoré zvyčajne boli predmetom zmien v našom zákonodarstve sa týkali spravidla apoštolátu, spoločného života bratov, vedúcich pozícií či jednotlivých spoločenstiev. Menili sa predpisy ohľadom františkánskej chudoby, povinnosti zúčastňovať sa na spoločných záväzkoch, praktizovanie pobožností, štúdium filozofie a teológie, ako aj predpisy súvisiace s prijímaním nových povolaní. Tieto oblasti sa v konštitúciách modifikovali vzhľadom na nároky konkrétnej doby a rýchly rast františkánskeho rádu.

Existovala však aj iná príčina častých právnych zmien. Sú to pápežské rozhodnutia a deklarácie pápežov, ktorí chceli aktualizovať františkánsky ideál vzhľadom na nové životné podmienky a apoštolské potreby Cirkvi.

Potreba revízií

Nárast počtu textov konštitúcií sa dá pripísať veľkej dynamike samotného bratského spoločenstva. Ich životný štýl sa totiž neprerušeným spôsobom ustavične rozvíjal a v dôsledku toho boli potrebné časté zmeny právnych dokumentov s cieľom lepšieho zachovania charizmy, ktorú treba stále aktualizovať a zdokonaľovať podľa miery jej dozrievania.

Konštitúcie nie sú textami, v ktorých by sme mohli hľadať duchovné rady a povzbudenia. Majú striktne praktický charakter a v mnohých prípadoch sa zakladajú na solídnych vnútorných hodnotách, ktorým nás učí františkánska tradícia. Proces vývoja františkánskych konštitúcií, možno porovnať s vývojom samotnej františkánskej reguly. Potrebujeme totiž veľa času a trpezlivosti, aby sa zabezpečil uspokojivý normatívny základ, pričom treba brať ohľad na neustálu evolúciu nášho spôsobu života a apoštolátu, ktoré sú znakom špecifickej úlohy františkánskeho rádu v Cirkvi i v misiách.

Preložil a upravil br. jozef

Zdroj: www.ofmconv.org