Dejiny františkánskych konštitúcií - 2. časť

Podrobnosti

Uverejnené: 04. marec 2012

Prečítané: 2697x

V období od roku 1517 boli už vyčlenené tri základné vetvy františkánskeho prvého rádu.

V druhej časti nášho exkurzu do dejín františkánskych konštitúcií si všímame františkánske zákonodarné texty od roku 1517. Ide o obdobie, kedy už boli vyčlenené tri základné vetvy františkánskeho prvého rádu a v našej reholi došlo k jasnému definovaniu konventuálnej charizmy.

Aj tentoraz začíname chronológiou a technickým označením jednotlivých konštitúcií.

Všeobecná charakteristika

V porovnaní s prehľadom rôznych konštitúcií v predchádzajúcom období (pozri prvú časť) si musíme všimnúť menší počet zákonodarných textov. Františkánska rehoľa je totiž už v tomto období podelená na tri rodiny a táto nová situácia sa podieľa na lepšej normatívnej stabilite rehole menších bratov konventuálov, ktorí už v tomto období aj po právnej stránke dosiahli výraznú samostatnosť v rámci vlastnej charizmy a cesty, ktorou sa vybrali.

V priebehu času sa texty zdokonaľujú v kvalitách homogénnosti a komplexnosti. Týmito vlastnosťami sa vyznačujú zvlášť texty konštitúcií z roku 1932. Obsahom sa dotýkajú veľkého tematického spektra. Tieto konštitúcie v najobšírnejšej miere regulujú rehoľný život minoritov ako celok. Do zákonodarstva konventuálov sa prostredníctvom nich dostali články dotýkajúce sa rehoľných archívov, knižníc a misií. Taktiež sa v nich široko rozvinulo zákonodarstvo regulujúce modlitby rehoľníkov a ekonomiku rehoľných spoločenstiev.

Charizmatické elementy dominujúce v podstatných právnych dokumentoch nášho rádu v tomto období zobrazuje nasledujúca schéma:

Modlitba a spoločný život

Nosnými hodnotami ozývajúcimi sa v týchto textoch sú modlitba a spoločný život. Modlitba tvorí prvoradý charizmatický prvok , ktorý je obšírne komentovaný a zvýrazňovaný. Veľký dôraz sa kladie na spoločné slávenie eucharistie a na zjednotení s Bohom, ktorého uskutočnenie kulminuje v slávení posvätného ofícia. V stálej starostlivosti o tento rozmer duchovného života vychádza do popredia i vedenie rekolekcií a duchovných cvičení ako aj samotná účasť na týchto podujatiach, ktoré majú byť naplnené duchom sústredenia a meditácie.

Konventná omša

Novoveké konštitúcie kladú veľmi silný dôraz na starostlivé pestovanie a úzkostlivo verné zachovávanie účasti na liturgii hodín a konventnej omši. Zvlášť takejto omši pripisujú konštitúcie podstatnú duchovnú hodnotu a dôležitú strategickú úlohu v budovaní bratského spoločenstva. Konštitúcie z roku 1984 opisujú podrobne a vzhľadom na teologické reflexie veľmi bohato dôležitú úlohu, ktorú odohráva v skúsenosti menšieho brata konventuála spoločný život v bratskej jednote. Keď totiž spolu s bratmi slávi svätú omšu, načerpáva ďalšiu vnútornú silu na svojej ceste povolania. Práve tým sa má zvláštnym spôsobom upevňovať vzájomný vzťah bratov, kráčajúcich životom spoločnou cestou.

    jhjhjhjhj

Kapituly

Bratský rozmer nachádza v kláštornej kapitule príležitosť do spoločnej konfrontácie, verifikácie a plánovania. Vzťah medzi bratmi, ich práca, kláštorná ekonomika a spoločné pokánie sú predmetom kláštorných kapitúl, ktoré slúžia ako katalyzátor celej existencie a činnosti bratského spoločenstva.

Kapitula je typickým výrazom vlastnej cesty menších bratov konventuálov. Je dôležitým prvkom ich historickej totožnosti a navyše slúži ako ukazovateľ dynamizmu jednotlivého spoločenstva, ktorý posilňuje pocit spoluzodpovednosti za každý druh pôsobenia bratov vo svete.

Táto inštitúcia je v konštitúciách označovaná za charakteristický konventuálny element minoritského rádu. Bratia totiž svojou účasťou na kapitulách majú možnosť rastu na spoločnej ceste posväcovania, pociťujú vzájomnú podporu v dialógu, výmene názorov a taktiež činia pokrok v oblasti stálej formácie. Takáto kláštorná kapitula je miestom budovania bratského spoločenstva a charakterizuje typický element spoločného života našej františkánskej rodiny, ktorá na rozdiel od iných s väčším presvedčím uznáva týmto stretnutiam prvoradú úlohu. Všetky texty konštitúcií venujú kapitule široký priestor. Kapitula je vnímaná nielen ako prostriedok programovania a administrácie. Má byť časom duchovného pokroku bratov, ktorí sa stretávajú v Pánovom mene.

Vzťah k majetku

Je dôležité podčiarknuť, že aj ekonomická správa na kláštorných kapitulách je vnímaná ako výraz bratstva. Spoločné hospodárenie dobrami nie je iba zvyčajným finančným faktom. Má byť túžbou po správnom používaní dobier, ktoré bratom zosiela Božia prozreteľnosť v duchu communia a je chápaná v spojení s úmyslom všímať si i materiálne dobrá na ceste do Božieho kráľovstva.

Vzájomná starostlivosť

Všeobecne by sa dalo povedať, že vzájomnej starostlivosti bratov poskytujú texty veľa právnych dispozícií. Tento rozmer bratstva sa zviditeľňuje zvlášť v posledných konštitúciách, ktoré bratom pripomínajú dôležitosť obetovania diskrétnej a účinnej snahy pomáhať spolubratom, ktorí prežívajú akékoľvek ťažkosti. Rehoľníci sú vyzvaní, aby o seba dbali tak, aby jedni druhým pomáhali na spoločnej ceste konsekrácie a apoštolátu v časoch skúšok, podporujúc sa navzájom zrelým a podstatným spôsobom.

Prvky konventuálnosti

V posledných právnych textoch nachádzame zvláštne zvýraznenie témy konventuálnosti, ktorá sa prejavuje dominujúcimi hodnotami maximálnej starostlivosti o bratský život a bytím všemožnou podporou Cirkvi. Práve ony dávajú našej rehoľnej rodine silu rásť. Tá sa vďaka svojim Božím mužom odpradávna nemálo pričiňuje o rozvoj ekleziálnej skutočnosti.

Tento historický názov (konventuáli) označuje charakteristické črty rehole afirmujúce a zvýrazňujúce hodnotu bratského spoločenstva, ako podstatného charizmatického prvku. Ďalším takýmto prvkom je bytie menšími (minorita), ktoré je výrazom jednoduchosti a pokory – vlastností nášho spoločenskéhe i individuálneho štýlu. Tretím prvkom je ekleziálnosť (cirkevnosť) v zmysle daru rehole pre Cirkev skrze misijné a intelektuálne angažovanie sa bratov po celé stáročia.

Dnes sú menší bratia konventuáli pozvaní do plného života spojeného s ich vlastnou charizmatickou DNA. Majú byť znamením evanjeliového svedectva, ktoré má svoj prameň v histórii, no svoju živú aktualizáciu v prítomnosti.

Preložil a spracoval br. jozef

Zdroj: www.ofmconv.org