Cyklopúť 2017: Tivoli

V sobotu sme mali naplánovaný výlet do mesta Tivoli. Museli sme najprv prejsť Rímom, kde sme zastavili na starom cintoríne Verano, v ktorom sú okrem iných hrobov aj hrobky jednotlivých reholí. Pri minoritskej sme sa pomodlili prvý desiatok ruženca. Vedľa cintorína stojí bazilika San Lorenzo. Tu sme navštívili hrob sv. Vavrinca.

Na poludnie sme sa konečne vymotali z Ríma a ťahali sme až pod kopec, na ktorom stojí Tivoli. Pred strmákom sme si však museli dodať energie a tak páter kúpil veľký melón, ktorý nám trhovníčka hneď nakrájala, keď videla, koľko hladných nás tam stojí pri bicykloch. Po tejto ovocnej bombe sme každý svojím tempom šlapali a šlapali hore. Keď sme boli už takmer v cieli, začali sme moknúť, no tentoraz nie od potu, ale od dažďa. Keď sa spustil riadny lejak, postupne sme sa schovávali pod strechu, až sme boli zase všetci spolu. A tak sme do mesta vchádzali zase ako jedna veľká, teraz aj premoknutá skupina pútnikov.

Nachádza sa tu Villa d´Este, ktorá má okrem krásnych, do detailov vymaľovaných izieb, ešte krajšie záhrady. Na každom kroku bola fontána, jazierko či staré kamenné schody. Najväčším skvostom záhrady je však mohutný vodopád, ktorý jednoducho musíte navštíviť, keď pôjdete okolo Tivoli. Gregor tu čerpal nápady do svojej záhradky, tak dáme vám potom vedieť, možno bude stačiť zájsť do Devína. Zatiaľ však toto miesto určite odporúčame.

Späť do Ríma sme prišli bez zastavenia a po menšom stúpaní do La Giustiniany sme pred Domom polskim zosadli z bicyklov. Večer prebehol v dobrej nálade, nikto sa neponáhľal spať. Zajtra totiž máme voľný deň, nečaká nás žiadne bicyklovanie! Ale o tom až v ďalšej správe...

text: Janka Kosseyová
foto: páter Lucián Bogucki OFMConv.