Cyklopúť 2017: Mentorella

Utorok 15.8. Zobúdzali sme sa s pocitom, že dnes nás čaká výzva, ktorú ideme zdolať. A to pútnické miesto Santuario Madre delle Grazie della Mentorella, ktoré je vo výške 1018 metrov nad morom.

Len čo sme vyšli z Ríma, začali sme pomaly ale isto stúpať, až sa terén zmenil na stále väčšie a väčšie kopce. Po doplnení energie v obchode priamo pod kopcom sa začal pravý strmák, ktorý bol dlhý 22 km. Keď sme už vyšli jeden kopec a podľa výhľadu by nám výška už aj stačila, stál za ním ďalší a ešte vyšší. Po asi troch hodinách jazdy (alebo skôr plazenia sa hore kopcom) sme pred sebou konečne uvideli pútnické miesto, ktoré sme tak dlho očakávali – Mentorellu.

Po výklade poľského kňaza o tomto mieste, kde „ľudia nachádzajú vieru a tí, čo ju majú, si ju prehĺbia“, sme mali slovenskú sv .omšu, ktorú Peťo skrášlil svojou hrou na organe. Čerešničkou bola Ave Maria zaspievaná cyklopútnikom Mišom, ktorý študuje operný spev. A keď sme na záver zaspievali s gitarou Salve Regina, popridávali sa aj Taliani.

Na múroch zvonice sme sa pomodlili ruženec, pri ktorom sme sa nadchýnali z nádherného výhľadu na okolité vysoké kopce (a my sme boli ešte nad nimi!) a na mestečká medzi nimi.

20 kilometrový zjazd dolu dole sme si všetci užili a po asi ďalšej hodine, kedy sa terén opäť začal vlniť, sme prišli späť do Ríma. V Tiburtine sme nasadli na vlak, ktorý nás vysadil v La Guistiniane. Doma nás čakala vôňa zeleninovej polievky, ktorú pre nás pripravila starostlivá Veronika, ktorá dnes s ďalšími dvoma cyklopútnikmi robila sprievodné vozidlo a povzbudzovala nás, keď sme šlapali hore a cieľ bol stále v nedohľadne.

Po večernom posedení sme šli spať s dobrým pocitom, že sme najazdili 130 km, medzi ktorými bol aj výstup na Mentorellu, kopec s prevýšením 1000 m, ktorý by dal zabrať nejednému profesionálovi.

text: Janka Kosseyová
foto: páter Lucián Bogucki OFMConv.