Cyklopúť 2017: Castel Sant'Elia

Streda 16. 8. Ráno sme vyrazili až o desiatej, lebo po včerajšej Mentorelle sme boli všetci riadne unavení. Posledný deň bicyklovania sme začali tak ako prvý: prišli sme k jazeru Lago di Bracciano.

Po čase sme však od jazera odbočili na strmú poľnú cestu, ktorá smerovala k nášmu cieľu: Castel Sant‘Elia. Ten však neprišiel tak rýchlo, museli sme si ho zaslúžiť zdolaním kopcov, ktoré sa však niekedy menili na príjemný zjazd dole. Prechádzali sme mestom Nepi, pri ktorom sa patrilo spraviť si fotku, na ktorej porušujeme tento zákaz.

Na obed sme prišli do Castel Sant‘Elia, do pustovne, ktorú mních Rodio 14 rokov sám vytesával do skaly. Stojí na kopci, odkiaľ je rozprávkový výhľad na okolité zelené lesy a kopce. Kláštor teraz spravujú poľskí bratia michaliti. Jeden z nich nám porozprával históriu kaplnky v jaskyni pustovne, kde sme sa pomodlili prvé desiatky nášho celodenného ružencového maratónu. Toto miesto je vyhlásené za pápežskú svätyňu.

Cesta od pustovne hore ku kláštoru viedla popod vinič, z ktorého viseli sladké bobuľky hrozna. Neodolali sme a ochutnali sme z plodov práce usilovných mníchov. Pred odchodom nás bratia ponúkli ďalším ovocím a tak sme sa s plnými bruchami vydali tou istou cestou späť. Po posledných chladnejších dňoch (nie že by sme museli vyťahovať svetre, to sa nebojte), nás slnko opäť riadne grilovalo a tak Peťo mohol pokračovať vo varení čaju.

Postup varenia čaju ala cyklopúť v Ríme: do vody v cykloflaši vložíte čajové vrecúško a buďte si istí že do pár minút bude váš čaj vylúhovaný v horúcej vode.

Po príchode k jazeru Bracciano sme využili jeho chladné vody a posledný raz sa vykúpali (tohtoročná cyklopúť sa niesla v znamení kúpania sa: v jazere, v mori, či vo vlastnej šťave).

Po posledných 20 km k nášmu domu sme sa rozlúčili s Peťom, ktorý už dnes musel odisť. Okolo jedenástej sa konečne vrátili domov aj naši mladomanželia spolu s Máriou, ktorí dnešnú etapu vymenili za kúpanie sa v mori (no mali na to výhovorku – presilené kolená). Vrátili sa s chutnými nutelovými palacinkami, ktorými sme ukončili náš posledný cyklodeň.

text: Janka Kosseyová
foto: páter Lucián Bogucki OFMConv.