GIFRA 2019

Tohtoročné letné stretnutie františkánskej mládeže sa uskutočnilo koncom júla na Orave, v obci Mútne. Témou bol život sv. Antona z Padovy. Z radov minoritov sa zúčastnili bratia Tomáš M. Vlček, Peter Kozma a Peter Pikulík.

Hoci GIFRA oficiálne začínala až v nedeľu 21. júla, organizátori a animátori sa v Mútnom zišli už v piatok večer. Program, ktorý vznikal počas celého roka, bolo treba dotiahnuť do konca priamo na mieste. Preto sme sa v sobotu rozdelili do skupín a pripravovali sme všetko potrebné.

Napriek starostlivej príprave sa kvôli nepriaznivému počasiu program niekoľkokrát menil. Hneď v nedeľu sme sa namiesto Slanického ostrova na Oravskej priehrade zišli v telocvični základnej školy v Mútnom, kde sme spoločné slávili svätú omšu. Po nej sme sa podľa indícií zapečených v malých chlebíkoch rozdelili do skupín, ktorých názvy sme následne predstavili krátkou scénkou. Aké názvy to boli? Všetky súviseli so sv. Antonom: Lisabon, Chlieb, Srdce, Kniha, Orech… Udalosťou večera bola scénka brata Filipa s názvom „Ach!“.

V pondelok nám sestra Lucia svojím príhovorom pomohla s prípravou na svätú spoveď. Vyzbrojení zrkadlami s nalepenou polovicou Ježišovej tváre sme sa vybrali do Oravského Veselého. Cestou bol priestor na rozjímanie i na svätú spoveď. V Oravskom Veselom nás čakal obed a zmrzlina. Po návrate do Mútneho sme v skupinkách rozmýšľali nad tým, kto v živote nás ako ovplyvnili. Svätého Antona totiž natoľko ovplyvnili prví františkánski mučeníci, že sa sám rozhodol stať menším bratom. Keďže počasie sa už umúdrilo, okolo 16:00 sme sa autobusmi odobrali k Oravskej priehrade, aby sme predsa len navštívili Slanický ostrov. Slávili sme tam svätú omšu, ktorej predsedal brat Šimon, a poďakovali sme sa za ľudí, ktorí do našich životov priniesli niečo dobré.

V utorok sme sa – inšpirovaní Zuzkiným úvodom – v skupinkách zdieľali o tom, čo v živote sa nám „(ne)malo stať“. Pre svätého Antona bola takouto udalosťou neúspešná misijná výprava do Maroka a stroskotanie v Taliansku. S odstupom času sa však ukázalo, že to malo veľký zmysel pre jeho ďalší život…. Popoludní sa v telocvični odohrávali františkánske olympijské hry, ktoré boli kvôli počasiu zredukované na tri disciplíny: volejbal, futbal a florbal. Olympijský oheň nám priniesol brat Filip a vy, ktorí ste to nevideli, máte čo ľutovať. Svätú omšu s kázňou brata Filipa sme slávili v kostole s Mútňanmi. Po večeri sme sa do kostola opäť vrátili, aby sme Ježišovi odovzdali všetko to, čo sa nám (ne)malo stať. Vyskladali sme z toho Jeho tvár…

V stredu sme zakúšali krásu obyčajných dní. Svojím príhovorom o modlitbe nám k tomu pomohla aj sestra Natanaela. Dopoludnia sme vykonávali rôzne upratovacie a skrášľovacie práce v obci a popoludní sme putovali do blízkej horárne, kde strávime noc. Traja šťastlivci sa tam „odniesli“ na koňoch. Počas svätej omše, na ktorú prišli aj mnohí domáci, kázal brat Silvester a ná záver posvätil kríž, ktorý sme tam postavili. Potom nasledovala večera (guľáš) a celonočná adorácia. Samozrejme, že bol priestor aj na spanie: v horárni, v stane alebo pod holým nebom. Ja osobne som nechtiac objavil aj štvrtú možnosť: v kaplnke na adorácii.

Vo štvrtok sme sa zobudili do chladného rána, avšak slnečné lúče s ním rýchlo skoncovali. Po modlitbe a raňajkách nás do témy dňa uviedol brat František Mária, ktorý nám predstavil posynodálnu apoštolskú exhortáciu pápeža Františka s názvom Christus vivit adresovanú mladým. Potom nás čakala skúška našich fyzických schopností s názvom SPARTAN RACE, ktorú pripravil brat Eliáš. Nasledoval návrat do Mútneho a odpočinok až do večernej svätej omše, na ktorej kázal brat Tomáš. Po nej sme sa spolu s miestnymi kráčali ulicami obce a modlili sme sa za jej obyvateľov.

V piatok sme opäť nasadli do autobusov a zamierili do Poľska. Naším cieľom bol hraničný vrch Pilsko, ku ktorému sa z poľskej strany dá priblížiť lanovkou. Napriek tomu nám zostalo ešte asi hodinové šľapanie. Počas prestávky nás brat José voviedol do dnešného dňa, ktorý je zameraný na Antonove kázne. Anton v nich vyvracal dobové bludy, pričom argumentoval Svätým písmom. O niečo podobné sme sa mali pokúsiť aj my. Každá skupinka dostala za úlohu vyvrátiť konkrétny omyl našej doby citátmi s Písma. Na vrchole sme potom tieto kázne predniesli. Večer sme sa zúčastnili na chválach, ktoré viedla skupina Hope Rise.

Sobotňajšou témou boli Antonove zázraky. Najskôr nám ich v prezentácii predstavila sestra Caritas a následne sme ich mali spracovať my. Každá skupina dostala konkrétny zázrak, ktorý mala predstaviť konkrétnym spôsobom – ako balet, operu, tragédiu, horor a podobne. Popritom sa každý zamýšľal nad divmi, ktoré Boh vykonal v jeho živote. Na popoludnie Dcéry sv. Františka pripravili program pre deti a po večernej svätej omši sme sa všetci – domáci i hostia – stretli na školskom dvore na zábavnom večere. Okrem kofoly a guľášu sme predstavili aj naše scénky o Antonových zázrakoch.

V nedeľu sme sa zbalili a po svätej omši sme sa vybrali na cestu domov.

Na záver treba dodať, že pobyt na Orave bol pre nás veľkým požehnaním. Zakúsili sme dobrotu domácich, ktorí nás doslova „rozmaznávali“. Neváhali pozvať k sebe na obed 40 ľudí. Ochotne pomáhali s prípravami. Zásobovali nás korbáčikmi, koláčikmi, čučoriedkami i medom. A neváhali nám požičať kone, štvorkolky, mikrobusy, či dokonca aj vlastné dieťa do scénky… Pán Boh zaplať!

Text: br. Tomáš M.
Foto: br. Peter Pikulík