Katechéza na Zelený štvrtok

Podrobnosti

Uverejnené: 08. apríl 2020

Prečítané: 1521x

Zelený štvrtok je deň, ktorým začíname sláviť Veľkonočné trojdnie.

Keďže sa nemôžeme zúčastniť na spoločnom slávení Veľkonočného trojdnia, skúsme v súkromí nášho domova spoločne sprevádzať Ježiša na jeho paschálnej ceste. Dopĺňame to, čo bude chýbať – naša účasť na týchto obradoch v mediálnych prenosoch - živé spoločenstvo: My a Kristus. 

Katechéza na Zelený štvrtok

Zelený štvrtok je deň, ktorým začíname sláviť Veľkonočné trojdnie. Po štyridsiatich dňoch pôstu, povzbudení oslavou Kvetnej nedele, vchádzame osláviť dielo nášho vykúpenia, akým bolo umúčenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Spolu s Kristom začíname vo Večeradle, kde sa koná rozlúčka Krista s učeníkmi. Je to deň nekvasených chlebov. Židia začínajú sláviť Veľkú noc. Ježiš chce v predstihu zjesť veľkonočného baránka. Začína Posledná večera, ktorá je prvým a vzorovým slávením Eucharistie. Ježiš - ako prisľúbil svojim učeníkom - nenechá ich samých, ostane so svojimi učeníkmi až do skončenia sveta v tajomstve Eucharistie a Cirkvi.

Svätá omša Pánovej večere, ktorú slávime večer na Zelený štvrtok, je akýmsi vzorom všetkých eucharistií, ktoré slávime v priebehu roka. Liturgické predpisy, ktoré sprevádzajú slávenie tohto dňa, zvýrazňujú nielen symboliku, ale aj význam Eucharistie. Pokúsme sa bližšie pozrieť na zdôraznený obsah Eucharistie v liturgickom slávení Zeleného štvrtku.

I. V tento deň je zakázané slávenie svätej omše bez účasti veriacich. Eucharistia nie je totiž súkromnou záležitosťou kňaza, ale je to dielo celej Cirkvi. Kňaz neslúži sv. omšu pre ľudí, ale spolu so spoločenstvom – s ľuďmi, ako predseda liturgického zhromaždenia – hlava tohto zhromaždenia. Kňaz je úzko spojený s ľudstvom – ktorý je kňazským ľudom – a spolu s ním spravuje Eucharistiu. Každý v tomto zhromaždení má zverenú úlohu, a tak, keď si ju plníme (aktívna účasť na sv. omši), oslavujeme Boha, vzdávame mu vďaky (eucharistia),  pre svet a zhromaždený ľud získavame posvätenie.

II. Na Zelený štvrtok nie je možné udeľovať sväté prijímanie bez liturgie. Je dovolené podávať ho len chorým. V tento deň sa zvlášť dodržuje predpis - bohostánok pred sv. omšou by mal byť (musí) prázdny. V cirkevnej praxi sa prijalo, že sv. prijímanie sa udeľuje premenenými hostiami uschovanými v bohostánku. Prakticky však tieto hostie by mali byť uschovávané len pre chorých, pre potreby adorácie a poklony. Veriaci by mali prijímať hostie premenené počas svätej omše, na ktorej sa zúčastňujú.

III. Na záver Eucharistie sa prenáša Najsvätejšia sviatosť do kaplnky, pre potreby uschovania a poklony (ako symbol uväznenia Pána Ježiša a trýznenia vojakmi), aby veriaci mohli pristúpiť k adorácii (adorovať). Takto by to malo byť vždy – presbytérium je miesto liturgickej akcie a nenachádza sa v ňom bohostánok. Sviatosť je uschovávaná – v špeciálne pripravenej kaplnke - aby sa uľahčila veriacim možnosť poklony. Tento poriadok je dodržiavaný v katedrálach, v biskupských kostoloch, zvlášť  vo významnejších pútnických, mestských, či historických chrámoch (tu skôr z praktických dôvodov) . Častokrát sa stávajú vzorom pre ostatné kostoly a chrámy.

IV. Liturgia sa končí odhaľovaním oltára. Je to znak zrady, opustenia a smrti Ježiša, a neporiadku, ktorý vládne vo svete, ak svet odstráni od seba Boha. V minulosti - v bazilikách, dokonca zbúrali oltár po večernej omši, aby ho znova (v sobotu) postavili. Takto sa objavoval dynamizmus liturgie a zároveň pravda, že na Veľký piatok je len jediný oltár – Kríž, na ktorom skladá sám seba na obetu Boží Syn.

V. Počas sv. omše na Zelený štvrtok sa koná obrad umývania nôh. Tento obrad, hoci sa koná len raz do roka, je pre nás, a najmä pre kňazov vzorom pripravenosti na účasti v Eucharistii. Na bratské stretnutie s Pánom a svojimi blížnymi prichádzame v duchu služby. Kňazi majú mať na vedomí, že nie sú Pánmi, ale sluhami. Majú tak plniť svoju službu voči zhromaždenému ľudu. Je potrebné však pamätať, že kňaz je sluhom ako pastier, predseda. Dobre slúži ľudu, keď slúži ako pastier. Nie ovce majú sprevádzať pastiera, ale práve ON má viesť zverené stádo. Pastier ma pásť stádo a nie naopak. Ale zároveň, Duch služby má napĺňať každého z nás, lebo sme všetci kňazským ľudom.

VI. Ústredným symbolom liturgie Zeleného štvrtku je oltár. Oltár je symbolom Ježiša, „ktorý je zároveň kňazom, oltárom a obetným baránkom“. Originál oltár mal by byť z kameňa, pevné spojený s podlahou kostola. Je to svojím spôsobom pamätník (pomník) (Krista), niečo čo je najkrajšie v celom chráme. Oltár si uctievame bozkom, ale aj vhodnou ozdobou. Oltár je prikrytý bielym obrusom ako obetný stôl, ale môže byť tiež ošatený farebne - zdobené antepedium zladené s aktuálnou liturgickou tematikou. Oltár je len jeden, lebo je jeden Ježiš Kristus.

VII. Pri svätej omši Pánovej večere sa predpokladá slávnostnejšia procesia s obetnými darmi. Niekde do tejto procesie okrem obyčajných obetných darov pridávajú aj tzv. pôstnu almužnu. Táto procesia nám pripomína, že všetci plníme kňazskú službu a skladáme obetu za seba samých a nie nejakú náhradnú obetu, ako to bolo v Starom zákone. Preto to má byť skutočne náš dar, to, čo máme v srdci, čo nás bolí, teší alebo znepokojuje. Eucharistia nie je len vďakyvzadavanie za obdŕžané dobro od Boha, je to aj liek na naše bolesti a  posila v našich slabostiach. Aby sme to obdŕžali, musíme tieto naše neduhy obetovať Bohu - ako náš eucharistický dar. Tento duchovný dar posilňujeme našimi vonkajšími hmotnými darmi (pôstna almužna a zvonček). Ani almužna, ani milodar zložený do zvončeka, sa nemerajú výškou obetovanej sumy, ale veľkosťou osobnej obety. Almužna ma kresťanský rozmer, keď dávame, nie to, čo sa nám zvýši, ale to, čo je ovocím nášho odriekania. Pamätajme preto, aby pri našom pôste sme nepraktizovali pôsty ramadan, ktorý spočíva v tom, že v pôste si niečo odriekneme, ale keď sa pôst skončí, tak si to nahradím dvojnásobne, napr. cez pôst nefajčím, ale len príde nedeľa, tak padne cela krabička cigariet. Výnos z almužny je obetovaný pre chudobných. Zasa zvonček je obetovaním pre Cirkev časti ovocia našej práce v priebehu týždňa. Veriaci majú povinnosť starať sa o potreby Cirkvi. Nie kňaz vyberá zvonček, ale práve veriaci prinášajú svoj dar na oltár, aby posvätili ovocie svojej celotýždennej práce. Zvonček je vždy obetovaný pre potreby kostola, farnosti a celej Cirkvi.

VIII. Eucharistia je aj prechodom – paschou. Tento znak paschy je viditeľný v tom, že na slávenie Eucharistie používame dve ingrediencie: nekvasený chlieb a víno. Kristus ustanovuje Eucharistiu v rámci obradu židovskej paschálnej večere. Kresťanstvo nevieme pochopiť bez toho, aby sme nečerpali z juadistickej tradície. Židia pred sviatkom paschy odstraňovali z domu všetok kvas. Požívali len nekvasené chleby – macu, ktoré po prvýkrát jedli v Egypte pred oslobodením zo zajatia. Cesto, ktoré rastie, sa nadýcha. Preto kvasený chlieb bol symbolom blahobytu faraóna. Preto pri sviatkoch paschy, keď Židia lámali macu, spomínali, že boli otrokmi. Víno bolo symbolom Kanaanu – Prisľúbenej Zeme, lebo v Egypte hrozno nerástlo. Víno pili až vtedy, keď sa stáli slobodnými ľuďmi. Nekvasený chlieb bol tvrdý a bez chuti, tak ako otroctvo hriechu. Víno vypité po chlebe je sladké, zohrieva a rozveseľuje srdce človeka. Toto je sloboda.

VEČER S JEŽIŠOM V GETSEMANSKEJ ZÁHRADE.   

         Pôstna pieseň

          Čítanie sv. Evanjelia podľa Marka:                      (Mk 14, 32–52)

  Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“ A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. Oni položili naň ruky a zajali ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

          Vo chvíľke ticha uvažujme nad prečítaným slovom.

Chvíľu v tichu uvažujeme a následne sa môžeme podeliť Božím Slovom s ostatnými prítomnými. Tým, čo nás oslovilo v prečítanom texte.

Vedúci sa modlí modlitbu:

         „Moja duša je smutná až na smrť.“

Pane, ty si cítil smútok a strach pred umučením a smrťou, prijmi aj všetky naše strachy a smútky, a poteš tých, ktorí sami znášajú svoje utrpenia. Ukáž nám Pane svoje milosrdenstvo...

Všetci

A daj nám svoju spásu

Vedúci

„Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich.

Pane Ježišu, ty si prijal kalich horkosti, ktorý ti pripravil Otec, aby si nás vykúpil z otroctva hriechu. Posilni našu vieru, keď sa nám zdá, že Boh si nevšíma naše utrpenia, že nevypočúva naše modlitby. Aj v tej duchovej temnote ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo...

Všetci

A daj nám svoju spásu!

Vedúci

         „No nie čo ja chcem, ale čo ty.“

Pane Ježišu, ty si poslušne splnil vôľu svojho Otca, nauč aj nás s pokorou súhlasiť s Božou vôľou a s dôverou prijímať všetko, čo Boh pre nás pripravil. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

Všetci

A daj nám svoju spásu!

Vedúci

         Pane Ježišu, ďakujeme ti za tvoju veľkú lásku voči nám, ktorá skrz Getsemanskú záhradu Ťa priviedla až na smrť na kríži. Táto smrť priniesla nám život, lebo bez tvojej smrti na kríži nebolo by víťazstva v zmŕtvychvstanie. Amen.

Pôstna pieseň