Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (1.)

Podrobnosti

Uverejnené: 03. júl 2012

Prečítané: 3350x

Tohtoročná cyklopúť sa začala ako tradične sv. omšou v Karlovej Vsi okolo 8:00. Po prijatí Krista v podobe eucharistie a povzbudivých slovách sme dobalili ešte posledné veci a doslova obliaty svätenou vodou sme sa vydali plní síl a očakávaní na cestu.

Tohtoročná cyklopúť sa začala ako tradične sv. omšou v Karlovej Vsi okolo 8:00. Po prijatí Krista v podobe eucharistie a povzbudivých slovách sme dobalili ešte posledné veci a doslova obliaty svätenou vodou sme sa vydali plní síl a očakávaní na cestu.Zatiaľ 12 odhodlaných cyklistov, milá pani kuchárka a šofér – to je náš tím.

Rýchly štart dolu Karloveskou vystriedala rovina na hrádzi, po ktorej sme - popri poliach, ceste a mŕtvych ramenách okolitých jazier prišli na prvú skupinovú zastávku v Čuňove. Niektorí sa osviežili Kofolou, ostatní prijali lačne dúšky vlažnej vody a po krátkom prechádzaní prstom po mape s dnešnými zástavkami sme sa opäť vybrali na cestu. Neboli sme však sami, pretože na každej zastávke sa s nami stretlo naše transportné auto, v ktorom sa viezli nielen naše ruksaky a jedlo, ale hlavne litre – stále viac menej studenej – vody.

Pokračovali sme po hrádzi, po ľavej strane „nekonečný“ Dunaj, spievanie čajok a príjemný chladný vietor a vôňa rýb, po pravej cesta, kde sem-tam prešlo nejaké auto s rovnakým cieľom ako sme mali vytýčení my – Maďarsko.

Predtým sme však ešte urobili poslednú zastávku na území Slovenska, pretože sa už schyľovalo k obedu a nič nie je horšie ako šľapanie do pedálov s prázdnym bruchom. Po pokochaní sa šírym Dunajom a vyprázdňovaním komôr na vodnom diele Gabčíkovo sme si dali obed, ktorí výborne v tieni pripravila pani kuchárka, hoci to bolo iba suché jedlo, doplnilo potrebné sily a po chvíli oddychu sme sa opäť pustili na cestu.

Zatiaľ sme mali v kolesách 60 km, no čakalo nás ešte skoro raz toľko. Slnko neúprosne pieklo ale pri udržiavaní priemernej rýchlosti 20 – 25 km za hodinu nám horko spríjemnil vánok vetra.
Györ sa ukázalo byť krásne mesto, v ktorom sa spájali moderné budovy na okraji s nádherne zachovaným starým mestom. Pokochajúc sa vonkajšou aj vnútornou krásou katedrály sme sa prevážali uličkami mesta hľadajúc zmenáreň a studenú vodu. Obe sme našli a po doplnení zásob sme sa opäť uložili do čoraz menej pohodlných sedadiel bicykla.

Šľapajúc na kraji cesty 2. triedy popri autách sme sa vytrvalo, často za jazdy popíjajúc dúšky vlažnej vody blížili nášmu dnešnému cieľu cesty - opátstvu Pannonhalma. V zdraví a bez nehôd po prejdení úctihodných 110 km (každému napriek vynulovanému tachometru na začiatku cyklopúte ukazovalo iný počet km, od 104 po 120 J ) nás kolesá doviezli (približne o 18:45) až k vrchu, na ktorom sa vypínal už len na pohľad z diaľky krásny kláštor a benediktínske opátstvo s vyše 1000-ročnou históriou. Pod ním nás čakal nielen nocľah, ale aj sprchy s teplou vodou a teplá večera – cestoviny s pečienkou na cibuľke chutili veru po takom dni výborne . Deň sme zakončili rovnako ako sme ho začali – modlitbou, poďakovaním sa za doterajší šťastný priebeh púte a prosbou o pomoc a silu aj pri zajtrajších kilometroch.

Uložení v mäkkučkých posteliach zatvárame oči a nejeden účastník zaspáva s myšlienkami na svojich najbližších doma…

Text: Lukáš Schweighofer; foto: lmb a ostatní