František, prečo práve za tebou? (Dk. Patrik)

Podrobnosti

Uverejnené: 30. apríl 2020

Prečítané: 1509x

So sv. Františkom a jeho synmi som sa prvý raz stretol v Cieszynie, kde som navštevoval stretnutia a adorácie , ktoré organizovala komunita a škola novej evanjelizácie Zacheusz, o ktorú sa duchovne starali miestni františkáni. Bolo to v čase, keď som bol na gymnáziu a vtedy som ešte ani nevedel, že je nejaký rozdiel medzi „čiernymi“ a „hnedými“ františkánmi (v Poľsku sa minoriti tiež volajú františkáni, ale s prívlastkom konventuáli).

Keď som však čítal knižky o Františkovi, obdivoval som ho. Najviac sa mi na ňom páčila jeho pokora. Vedel, že nie on je najdôležitejší v tomto hnutí, čo bratom ukazoval na príklad tým, že už za jeho života rehoľa mala niekoho iného za generála a František sám sa stiahol do ústrania. Bratom dával príklad a učil, že nemáme nasledovať jeho, ale Krista a tak kráčať k Bohu. Bolo by nezmyslom, keby sa niekto iný pokúsil žiť presne tak, ako žil on. Každého volá Boh na inú cestu, a tomu volaniu sa máme učiť byť poslušní.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá na mňa vtedy mala vplyv, bol časopis Immaculata, ktorý vydávajú bratia z českej provincie nášho rádu, venovaný hlavne Rytierom Nepoškvrnenej a odkazu sv. Maximiliána Kolbeho. Tento svätec vedel nanovo interpretovať posolstvo sv. Františka v minulom storočí. Nebál sa ísť za hlasom Boha, ohlasovať evanjelium najmodernejšími prostriedkami, aj keď to vzbudilo nevôľu niektorých spolubratov a nepochopenie. On vedel, že čo robí, je vôľa Boha a Nepoškvrnenej. O nič viac sa starať netreba (okrem poslušnosti predstavených, ktorých vôľa bola preňho svätá).

Jak Maximilián, tak František ma učia žiť v pokore a poslušnosti. Učia nekritizovať Cirkev a spoločenstvo (to neznamená byť slepým na ich nedostatky a potreby), ale snažiac sa o osobnú dokonalosť a svätosť posväcovať naše prostredie a vnášať tam Boží pokoj.

Dk. Partik Rygiel, OFMConv.