František, prečo práve za tebou? (P.Witold)

Witold5

S minoritmi som sa zoznámil ľudsky povedané úplnou náhodou (pokiaľ náhody vôbec existujú).

Keď som študoval v kňazskom seminári v Nitre, doniesli mi moji spolužiaci nejaké poľské farebné náboženské časopisy (že keď som Poliak tak si určite rád prečítam). Boli to časopisy, ktoré vtedy vydávali minoriti v Krakove. Neviem ako sa dostali do Nitry. Ja som v tom čase veľmi intenzívne uvažoval o rehoľnom živote a tak som s radosťou tieto časopisy prečítal a nakoniec som do Krakova napísal, či by mi ich nemohli pravidelne posielať. Posielať začali. Ja som medzi tým čítal mnohé životopisy svätcov a stále viac som sa prikláňal k františkánskej spiritualite, takže som sa dokonca rozhodol po druhom ročníku prestúpiť k nejakej františkánskej reholi, čo mi však zatrhol môj spovedník. Proste schladil môj zápal. Tak som počkal ešte rok, ktorý bol veľmi dôležitý, lebo vtedy som sa rozhodol, že to budú minoriti, aj keď sa mi nepáčilo, že chodia v čiernych habitoch.

Pre mňa cesta rehoľného života , života podľa spôsobu sv. Františka z Assisi znamená, dať sa Kristovi do rúk, lebo viem, že sám na to nemám, aby som so svojou hriešnosťou mohol zápasiť o svoju spásu. Pre mňa rehoľný život je život síce v službe Kristovi, ale predovšetkým pod ochranou Krista. Sv. František ma oslovil svojou jednoduchosťou a ja si myslím, že Boh je jednoduchosť sama. Boh mi hovorí: ak mi veríš, poď za mnou a ja ti dám všetko, čo je pre teba šťastím. Tak za nám chcem ísť aj keď zrejme stále Krista spomaľujem, ale On je trpezlivý.

P. Witold Adamczyk, OFMConv.