Zamyslenie na 5. veľkonočnú nedeľu

indeksDenne vyslovíme množstvo slov, ktorými vyjadríme myšlienky, pocity, túžby, označíme veci, predmety, ľudí. Medzi nimi sú, nazveme ich silné slová, ktoré nesú takpovediac hlbší obsah. Povedzme dom, domov.V mysli sa nám automaticky premietne až zhmotnený obraz onoho tak vzácneho miesta v našom živote zvaného dom, domov, osoby s ním spojené, zážitky.

Obraz domu používa aj Pán Ježiš, aby upriamil srdcia učeníkov na večnosť. Večnosť prirovnáva k Otcovmu domu, kde je mnoho príbytkov. Potešuje ich prísľubom, že raz sa vráti a vezme ich do domu svojho Otca.

Pán Ježiš chce i našu pozornosť a naše srdce upriamiť na večný domov. Aby sme uprostred našej cesty tu na zemi nezabudli. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov...Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.

Iste nám nechce brániť, aby sme si budovali pozemské domy. Veď túžba vytvoriť si rodinné zázemie patrí k prirodzenosti človeka. Mať pekný moderný dom, či byt však nie je hlavným cieľom nášho života. Je iba prostriedkom na budovanie dôležitejších hodnôt v srdci tohto materiálneho domu. Budovanie vzájomnej lásky, jednoty, istoty a iných čnosti. Bez toho je vonkajšia krása domu zbytočná a klamlivá. Podobne, ako človek bez srdca je mŕtvy.

Nažívajme v našich pozemských príbytkoch s dôrazom na tieto hodnoty, aby sme z nich raz mohli prejsť do večných príbytkov, do domu nášho Otca, do večnej nebeskej vlasti, ktorú nám pripravil náš Spasiteľ. Tam budeme spievať s chórmi anjelov v nebeskom chráme večné chvály nášmu Nebeskému Otcovi, za nesmierny Dar, ktorý nám daroval v Ježišovi Kristovi.

https://www.youtube.com/watch?v=VTLfbX-ruHk&list=PLZIWBxNUrcaQrgcPkSGsD1uPmaCZBCkMp

P. Róbert Gajderus, OFMConv.