Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (2.)

Madarsko miniDoružova vyspaní sme vstávali okolo 6:00. Po odbavení osobnej hygieny a bleskovom pobalení vecí sme sa presunuli na raňajky, pretože o 8:00 bola pripravená prehliadka po opátstve Pannonhalma, ktoré sme doteraz obdivovali len z diaľky.

Doružova vyspaní sme vstávali okolo 6:00. Po odbavení osobnej hygieny a bleskovom pobalení vecí sme sa presunuli na raňajky, pretože o 8:00 bola pripravená prehliadka po opátstve Pannonhalma, ktoré sme doteraz obdivovali len z diaľky. Niektorí na, väčšina však popri bicykloch sme sa vybrali na kopec, kde sa majestátne vypínal kláštorný komplex. Pri vstupnej bráne nás už očakával slovenský spolubrat, ktorý tam žije už 10 rokov a popri prehliadke budovy sme mali možnosť odslúžiť aj sv. omšu.

O 10:15 sme dostali požehnanie na cestu a po hradskej ceste – sem tam ohlušení autom s prevažne maďarskou, často však aj českou ŠPZ-tkou sme si to namierili rovno do kopcov, ktoré nás delili od už tak vytúžene očakávaného Balatonu. Po prvých stúpaniach sme sa začali cítiť ako na Tour de Hungary ale všetci sa tešili nielen na výhľad, ale hlavne na cestu dolu. Postupné klesanie nás doviedlo až do na bicykli neďalekého mestečka, kde sme si v parku pod stromami rozložili plachtu a na nej stáli tie najvyberanejšie dobroty miestnej kuchyne. Jedli sme napríklad cestoviny zo včera, takisto pečienku zo včera ale aj osviežujúci chutne namiešaný šalát a ako dezert šťavnatý melón.

Po doplnení fľaší s vodou z nám tak veľmi na nezaplatenie slúžiaceho auta sme sa mohli vydať sprevádzaní na každom kilometri slnečnými lúčmi na cestu.

Tá ubiehala ako predtým, priebežne hore a následne dole kopcom, až sme sa nakoniec po krátkej prehliadke - najmä kostolov, v ktorých vždy odznel jeden desiatok ruženca - vo Veszpréme dostali na cestu, ktorá bola jedinečná z dvoch dôvodov: Po prvé, išlo o vysnívanú cestu každého cyklistu, keďže sme šli skoro 15 km ustavične dolu miernym terénom a po druhé, priviedla nás až k priam morom zaváňajúcemu Balatonu. Teplý vzduch, vôňa mora, bezoblačné nebo a ubytovanie na noc u milého kňaza kúsok od pláže nám všetkým pripomenuli vysnívanú dovolenku... Hneď bolo tých 80 prejdených kilometrov hodných toho pocitu :)

Po rýchlom vybalení vecí sme preto neváhali a napriek čoraz prázdnejším žalúdkom sa prezliekli do plaviek a ponáhľali sa okúsiť jazero. Voda bola síce na pohľad značne mútna(dôvodom bolo bahno s pieskom na dne), ale nesmierne príjemná svojou teplotou. Vybláznili sme sa rôznymi hrami a plávaním a okolo ôsmej hodiny večer sa presunuli na chatu. Keďže už boli všetci hladní ako poriadni cyklisti, smerovali naše kroky do lákavo vyzerajúcej reštaurácie v priamom srdci väčšej dediny Balatonalmádi.

Každý si objednal po čom mu srdce a žalúdok túžilo a okolo 22:30 sme ešte urobili v podkroví na chate predstavovanie jednotlivých členov, ktorých počet sa toto ráno zdvihol o dvoch na 14 cyklistov.

Potom nám už nemohlo nič zabrániť v oddychu po príjemnom dni a nádherným záverom vo vode.

Text: Lukáš Schweighofer; foto: Imb a ostatní