Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (3.)

cyklo miniKeď sme o 6:30 vstávali, netušil ešte nik, že nás čaká tak náročný deň – a to najmä vďaka stále s poriadnou intenzitou svietiacemu slnku. Po krátkej sv. omši nasledovali ešte kratšie raňajky a hor sa sa na cestu.

Keď sme o 6:30 vstávali, netušil ešte nik, že nás čaká tak náročný deň – a to najmä vďaka stále s poriadnou intenzitou svietiacemu slnku. Po krátkej sv. omši nasledovali ešte kratšie raňajky a hor sa sa na cestu. Spočiatku popri Balatone hádzal každý túžobný pohľad na vodu, museli sme však šľapať ďalej, pretože nás podľa mapy čakalo 150 km. Ideálne bicyklovanie sa postupom dňa menilo na stále náročnejšie putovanie, pretože slnko neúprosne pieklo a z nás sa postupne stávali grilované kurence.

Obed a vytúžená zastávka v tieni v parku v meste Dunaföldvár nám všetkým padli vhod, hoci to bol len chlieb a veľa veľa zeleniny. Poriadne osviežení ľadovou vodou z miestneho hydrantu sme sa potom vydali na cestu ďalej, opäť popri autách a kamiónoch, 60 km pred nami...

Cesta rovná ako dlaň, pravá rovinka, ktorú sme si všetci pod cyklopúťou v Maďarsku predstavovali, sa začala. Slnko sa sem-tam schovalo pod mráčik, stále však panovali neúprosné horúčavy a zastávky na osvieženie vodou a doplnenie fľaší boli vždy dôvodom na pridanie rýchlosti, ktorá bola približne okolo 18 km za hodinu.

Hoci bola večera v kuchyni pri internáte, kde sme mali spať, dohovorená na 19:00, prišli sme k nej všetci v poriadku až o 19:45, zemiaky s mäsom nám chutili ale všetci sme už boli zrelí do postele.

Opäť vybalenie vecí a po vešperách večierka, každý sa pobral na lôžko a zaspával s neuveriteľnými 160 km v nohách...

Text: Lukáš Schweighofer; foto: lmb a ostatní