František píše minoritom k sviatku sv. Antona

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2020

Prečítané: 1775x

Ctihodnému otcovi Carlosovi Albertovi Trovarellimu, generálnemu ministrovi Rádu Menších bratov konventuálov

Potešilo ma, keď som sa dozvedel, že rád minoritov radostne slávi osemsté výročie františkánskeho povolania sv. Antona Paduánskeho. Pred ôsmimi storočiami, v Coimbre, mladý člen regulovaných augustiniánskych kanonikov Fernando, pôvodom z Lisabonu, po tom, čo sa dozvedel o mučeníctve piatich Menších bratov, zabitých pre kresťanskú vieru v Maroku 16. januára toho istého roku, rozhodol sa dať svojmu životu nové smerovanie.

Zanechal svoju vlasť a vydal sa na cestu, ktorá je symbolom jeho duchovného napredovania v obrátení. Najprv smeroval do Maroka, keďže bol rozhodnutý žiť Evanjelium odvážne, v šľapajach tam umučených františkánskych mučeníkov; potom sa ocitol na Sicílii po stroskotaní pri brehoch Talianska, podobne ako sa to stáva dnes mnohým našim bratom a sestrám. Zo Sicílie ho prozreteľný Boží plán viedol na stretnutie so sv. Františkom Assiským a po cestách Talianska a Francúzska. Nakoniec sa usadil v Padove, v meste, ktoré bude navždy zvláštnym spôsobom späté s jeho menom, a ktoré uchováva jeho telo.

Prial by som si, aby toto významné výročie vzbudilo, zvlášť u františkánskych rehoľníkov a u ctiteľov sv. Antona roztrúsených po celom svete, túžbu zakúsiť ten istý posvätný nepokoj, ktorý ho viedol po cestách sveta, aby vydával svedectvo o Božej láske slovom i skutkom. Kiežby jeho príklad zdieľania ťažkostí s rodinami, s ľuďmi chudobnými a trpiacimi, ako aj jeho zanietenie pre pravdu a spravodlivosť, mohli vzbudiť i dnes veľkodušné úsilie sebadarovania, v znamení bratstva. Myslím pritom hlavne na mladých: kiežby sa tento svätec, dávny, no zároveň tak moderný a geniálny vo svojich intuíciách, mohol stať pre nové generácie príkladom nasledovania a dodať plodnosť životnému putovaniu každého z nich.

Duchovne sa spájam s účastníkmi rôznych iniciatív organizovaných na prežívanie tohto antoniánskeho osemstého výročia v modlitbe a v činorodej láske. Všetkým prajem, aby mohli spolu so sv. Antonom opakovať: „Vidím môjho Pána!“. Je nevyhnutné „vidieť Pána“ v tvári každého brata a sestry, keď im ponúkame útechu, nádej a možnosť stretnutia sa s Božím Slovom, v ktorom dajú ukotvenie svojmu životu.

S týmito pocitmi, spolu s prosbou o modlitbu za seba, posielam zo srdca Apoštolské požehnanie rodine Menších bratov konventuálov a všetkým, ktorí sa inšpirujú duchovnosťou sv. Antona Paduánskeho.

Bratsky

František

V Ríme, pri sv. Jánovi v Lateráne, 15. februára 2020