Cyklopúť: Bratislava – Máriapócs (5.)

Podrobnosti

Uverejnené: 08. júl 2012

Prečítané: 3134x

Privítal nás už opäť slnečný deň a po raňajkách a sv. omši sme sa vychystaní na dnešný ľahší deň pustili po rozlúčke a požehnaní miestneho tak priateľského farára v ústrety ďalším kilometrom a dnes už aj cielu našej cyklupúte – mariánskemu pútnickému miestu neďaleko od rumunských hraníc – Máriapócs.

Z dôvodu takého vyčerpávajúceho dňa a neskorej večierky sa budíček stanovil na 7:30 a málokto vystrčil hlavu spod spacáku skôr. Privítal nás už opäť slnečný deň a po raňajkách a sv. omši sme sa vychystaní na dnešný ľahší deň pustili po rozlúčke a požehnaní miestneho tak priateľského farára v ústrety ďalším kilometrom a dnes už aj cielu našej cyklupúte – mariánskemu pútnickému miestu neďaleko od rumunských hraníc – Máriapócs.

Napriek obavám z kopcov sme šľapali len po rovine a takmer bezvetrie umožňovalo priemernú rýchlosť až do 25 km za hodinu. Zastávky na osvieženie a doplnenie chladnejšej vody nám za tých 5 dní nijako nezovšedneli, priam naopak, vždy, keď sme pri ceste zazreli stojace naše sprievodné auto a obetavú kuchárku so šoférom s fľašami v rukách, poskočilo nám srdce a každý si vychutnával tú chvíľu schladenia.

Mesto „Debrecen“ - druhé najväčšie v Maďarsku, nám poskytlo nielen novú zásobu vody, ale aj pohľad na najväčší kalvínsky dóm a desiatok ruženca v katolíckej katedrále, kde sme mohli obdivovať aj turínske plátno (teda jeho kópiu). Potom sme vyrazili opäť ďalej smerom na minoritský kláštor Nyirbátar, medzitým zjedli obed v parku a cesta sa našťastie zmenila z hlavnej na takú poľnú lemovanej stromami, kde len sem-tam prefrčalo nejaké auto.

Bez väčších problémov sme prišli k minoritskému kláštoru, kde nás privítala slovenčina z úst bratov Minoritov zo Slovenska a títo nás aj doprevadili ku 12 km odtiaľ ležiacemu cieľu našej púte – Máriapócs. Už z diaľky sme zreli katedrálu a za hlučného trúbenia sme sa dostali v plnom počte a všetci na nádherné miesto... Tých dnešných 90 kilometrov stálo určite za to...

Katedrála sa nedá opísať slovami, z rímsko - katolíckeho prebudovaná na grécko – katolícky štýl, už sa teším, keď v nej budeme mať zajtra ráno omšu. Dostalo sa nám opäť úžasného pohostenia a aj ubytovania, po chutnej večeri a zachytení nových maďarských slov – Oťa Lucian sa každým dňom zdokonaľuje v komunikácii s miestnymi – sme sa ako každý deň večer osprchovali a po večerných chválach posedeli vo vestibule pútnického domu. Okolo 23:00 sa každý odobral na lôžko a odfukoval so snami, ktoré posledných päť dní boli skôr „za jazdy“.

Text: Lukáš Schweighofer; foto: lmb a ostatní