V Nemecku vzrástol počet interrupcií, v Holandsku počet eutanázii

Ako informoval Štatistický spolkový úrad vo Wiesbadene, počet interrupcií oproti predchádzajúcemu roku v druhom kvartáli 2012 vzrástol o 1,2 %. Nahlásených bolo 26.900 interrupcií. Podľa Hansa-Jürgena Heilmanna zo Štatistického úradu nastal posledný výrazný vzostup v rokoch 2003 a 2004.

Ako informoval Štatistický spolkový úrad vo Wiesbadene, počet interrupcií oproti predchádzajúcemu roku v druhom kvartáli 2012 vzrástol o 1,2 %. Nahlásených bolo 26.900 interrupcií. Podľa Hansa-Jürgena Heilmanna zo Štatistického úradu nastal posledný výrazný vzostup v rokoch 2003 a 2004. Myslí si tiež, že do konca roka môže nastať relativizovanie tohto počtu. Oproti značne rozšírenému názoru predstavuje podiel osôb mladších ako 18 rokov len 4%, čo tvorí nepatrnú časť z celkového počtu. Takmer 74 % žien bolo vo veku 18 až 34 rokov, 15 % boli 35 až 39 ročné, 8 % žien bolo vo veku 40 rokov a viac. 60 % žien, ktoré podstúpilo interrupciu, už malo deti, pre 40 % žien to bolo prvé tehotenstvo. 97 % nahlásených prípadov sa vykonalo po absolvovaní poradenstva. 80 % zákrokov sa vykonalo ambulantne na gynekologických pracoviskách. O interrupciách vykonávaných mimo územia Nemecka neexistujú štatistiky.

V minulom roku bolo v Holandsku ukončených pri tzv. lekársky asistovaných samovraždách o 559 životov viac než v roku 2010. Informuje o tom agentúra AP a dodáva, že prípady eutanázie v roku 2011 predstavovali 2,7 percenta všetkých úmrtí (oproti 2,3 percentám v predchádzajúcom roku). Generálna sekretárka štátnej komisie pre eutanáziu Nikola Viseeová pritom uviedla, že o možných dôvodoch početného nárastu asistovaných samovrážd možno iba špekulovať. Komisia má dohliadať iba na to, aby ukončenie života prebiehalo podľa práva, dodala. Možným dôvodom je lepšia informovanosť lekárov, väčšia úmrtnosť v dôsledku starnutia populácie či zmena etického presvedčenia, vyjadrila sa vedúca komisie, ktorá patrí pod holandské ministerstvo zdravotníctva. Eutanázia nie je v Holandsku trestná od roku 2002.

Zdroje: ZENIT.org/RV CZ