Vatikán: Zrod myšlienky o koncile

Podrobnosti

Uverejnené: 31. január 2012

Prečítané: 3072x

Vatikán, 30. januára (RV CZ) - Pred 50 rokmi (11. októbra 1962) sa začal Druhý vatikánsky koncil. Bl. Ján XXIII. zveril svojmu sekretárovi len niekoľko dní po svojom zvolení na Petrov stolec úmysel zvolať ekumenický koncil.

Vtedajší osobný pápežov sekretár – dnes 96 ročný - Mons. Loris Capovilla po viac než päťdesiatich rokoch pre Vatikánsky rozhlas spomína: „Keď sa mi pápež prvýkrát zveril, bolo to ešte len päť dní po jeho zvolení. Ukázal rukou a povedal: »Na mojom stole sa strieda toľko problémov, otázok a starostí. Chcelo by to niečo nové a zásadné, nie len Svätý rok. V Kódexe kánonického práva je kapitola De concilio ecumenico«.

Neskôr sa o tom zmienil ešte raz a ja som k tomu vždy mlčal. Potom prišiel onen večer 21. december 1958, keď so mnou o tom znovu hovoril a povedal mi: »Tvoj predstavený ti naznačil veľký zámer. Zdá sa ti, že je inšpirovaný Pánom? Doteraz si o tom nepovedal ani slovo… « Dotkol sa ma rukou a povedal mi: »Je fakt, že uvažuješ skôr ľudsky, ako podnikateľ, ktorý má úmysel a volá architekta, poradcu a komunikuje s bankami. Pre nás je však veľkým Božím darom už len prijatie dobrej inšpirácie a jej oznámenie. Nerobím si nárok, že sa dočkám začatia koncilu. Stačí mi, že oznámim jeho konanie «. “

Aké problémy a starosti mal pápež Ján na mysli?

„Šlo o aktuálne problémy, také, ktoré majú všetci: teologické, morálne, historické a tiež ekonomické. Mnohé z nich sa trochu nahromadia a nevyrieši ich obyčajný rozhovor, pokiaľ sa týkajú všeobecnej cirkvi a miestnych cirkví. Pápež povedal, že je na nás, aby sme tieto otázky spoločne študovali, skúmali a prehĺbili. A potom opäť spoločne pri oltári Katedry svätého Petra vyvodili závery, ktorými je „tých“ 16 dokumentov, ktoré svietia ako lampy na hrobe apoštola. Tým, ktorí hovorili, že k tomu bola potrebná veľká odvaha v jeho veku, odpovedal: »Koncil koná Pán, koná ho cirkev ako celok. My sme len momentálni aktéri. Po tomto pápežovi príde ďalší«. Nie je pravda, že s koncilom sa ponáhľal. Chcel len povedať, ako by sme mali kráčať, totiž spoločne. Prečo vlastne predovšetkým konať koncil? Aby sme pred svetom vyznali svoju vieru. A skutočne. Tým najslávnostnejším momentom v deň začatia koncilu pre mňa nebola veľká procesia dvoch a pol tisíc biskupov, táto »biela rieka«, ktorá pretekala Námestím svätého Petra. Tým najveľkolepejším momentom bola chvíľa, keď pápež, zložil solideo, pokľakol tvárou k zhromaždeniu a zanôtil: „Ego Ioannes, Ecclesiae Catholicae episcopus, credo in Unum Deum, Patrem Omnipotentem“, teda keď vyznával vieru.“

Ako si Vy vysvetľujete krízu Západu, hodnotovú a ekonomickú krízu a sociálnu nespokojnosť začiatku tretieho tisícročia?

 „Jedná vec ma vždy oslovovala: učenie o mimoriadnych daroch, charizmách, v dvanástej kapitole prvého listu sv. Pavla Korinťanom. Píše sa tam, že Boh rozdáva dary, ale spomenutá je tiež ďalšia veľmi dôležitá vec. Siedmy verš obsahuje pre mňa slova, ktoré sú pre konanie kresťana zásadné a určujúce: máš inteligenciu, hmotný a kultúrny majetok a vieru – to všetko je tvoje, ale bolo ti to dané ad comunem utilitatem, aby si mohol byť užitočný,“ hovorí Mons. Capovilla, osobný sekretár bl. pápeža Jána XXIII., keď pre Vatikánsky rozhlas pripomenul svoje dojmy z obdobia, keď sa po prvýkrát dozvedel, že bude zvolaný Druhý vatikánsky koncil.

( TK KBS, RV CZ, ml, jš; pz ) 20120130021  

brj. / snímky: internet