Vatikán: Quido Marini o konzistóriu

Podrobnosti

Uverejnené: 19. február 2012

Prečítané: 3198x

Vatikán, 18. februára (RV) - Denník L’Osservatore Romano priniesol v súvislosti s riadnym verejným konzistóriom, ktoré sa dnes konalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, niekoľko poznámok Mons. Guida Mariniho, majstra pápežských liturgických slávení. Týkali sa napríklad vývinu formy, akú konzistórium nadobúdalo v dejinách Cirkvi.

Konzistórium pre kreovanie kardinálov sa vyvíjalo v priebehu stáročí a nadobudlo slávnostnú formu, ktorá je mimoriadne bohatá.

V minulých storočiach sa kreovanie kardinálov konalo počas tajného zasadania kardinálov, pri ktorom pápež oznámil mená nových členov kardinálskeho kolégia. Hneď potom noví kardináli so sídlom v Ríme boli informovaní o ich nominácii.

Popoludní toho istého dňa sa dostavili do Apoštolského paláca, aby prijali od Svätého Otca červený biret. Ak novomenovaný kardinál nebol z Ríma a nemohol sa do Večného mesta dostaviť, kardinálsky biret mu odovzdal osobitný pápežský legát.

Neskoršie verejné konzistórium sa konalo obyčajne v Bazilike sv. Petra, ale v niektorých prípadoch aj v Sixtínskej kaplnke alebo v Sále konzistória v Apoštolskom paláci. Medzi najsilnejšie momenty slávnosti patrilo vyjadrenie aktu poslušnosti pápežovi, odovzdanie červeného klobúka a prostrácia nových kardinálov počas spevu Te Deum. Potom nasledoval zvláštny obrad tzv. otvorenia úst. Pri odovzdaní biretu bola totiž kardinálom odporúčaná rozvážnosť v používaní slov, teda tzv. zatvorenie úst. Na záver pápež odovzdal každému z kardinálov zafírový prsteň a pridelil titulárny kostol.

V období po Druhom vatikánskom koncile aj obrad kreovania nových kardinálov prijal striedmejšiu a jednoduchšiu formu v porovnaní s predchádzajúcimi, i keď si zachoval najpodstatnejšie prvky. Ponechalo si prísahu, odovzdanie biretu (namiesto klobúka) a pridelenie titulárneho chrámu alebo diakonie. Odovzdanie kardinálskeho prsteňa sa však koná počas svätej omše slávenej Svätým Otcom s novými kardinálmi v nasledujúci deň po konzistóriu.

Prvýkrát bol tento pokoncilový obrad použitý pápežom Pavlom VI. pri konzistóriu konanom v júni 1969. Aj odvtedy prešiel zmenami, ktoré ho viac priblížili k skutočnej vlastnej bohoslužbe slova.

Ako pripomenul Benedikt XVI. v homílii konzistória z roku 2007, konzistórium je „udalosťou, ktorá zakaždým vzbudzuje zvláštne pocity, a to nielen u tých, ktorí sú pričlenení do kardinálskeho kolégia, ale v celej Cirkvi, ktorá sa raduje z tohto výrečného znaku jednoty. Slávnosť sama už svojou štruktúrou zvýrazňuje hodnotu poslania, ku ktorému sú noví kardináli povolaní, aby ho zastávali v úzkej spolupráci s Petrovým nástupcom. Pozýva Boží ľud, aby sa modlil, aby títo bratia vždy zostali verní Kristovi až po obetu života, ak to bude potrebné, a nech sa nechajú viesť výhradne jeho evanjeliom.“

Na zdôraznenie dvoch aspektov, ktoré musia charakterizovať túto slávnosť – nová zodpovednosť, ktorú kardináli preberajú, a kontext modlitby – a po praktických obmenách v posledných konzistóriách, boli nedávno Svätým Otcom schválené niektoré menej významné zmeny. Napr. ponechá sa iba jedno čítanie, z Markovho evanjelia (Mk10, 32-45). Okrem toho odovzdanie kardinálskeho biretu, pridelenie titulárneho chrámu, ako aj odovzdanie prsteňa bude súčasťou konzistória, nie súčasťou svätej omše nasledujúceho dňa. Tá bude mať charakter vďakyvzdania za dar nových kardinálov pre Cirkev.