Hľadanie mučeníkov v Prešove

Podrobnosti

Uverejnené: 17. december 2014

Prečítané: 2948x

Dňa 16. decembra navštívil p. Tomáš Lesňák s p. Jozefom Sukeníkom arcibiskupský úrad gréckokatolíckej metropolie v Prešove.

Rehoľa minoritov na Slovensku sa zaujíma o eventuálnu možnosť otvornia diecézneho šetrenia ohľadom mučeníctva brata Štefana Iglódiho a iných minoritských mučeníkov zo 17. storočia. Najmenej piati z týchto bratov boli podľa archívnych dokumentov pochovaní v podzemí minoritského kostola v Prešove, ktorý dnes slúži ako gréckokatolícka katedrála. Páter kustód teda poprosil o dovolenie preskúmať v spolupráci s odborníkmi zo súdneho lekárstva dosiaľ uzavretú minoritskú kryptu pod spomínaným kostolom. Vladika Ján Babjak sa so zástupcami rehole osobne stretol v utorok 16. decembra. S jeho dovolením bola potom otvorená krypta pod katedrálou, ktorú preskúmal tím súdnych lekárov pod vedením MUDr. Silvie Farkašovej Iannaccone, PhD. Súdni lekári po obhliadke krypty zdokumentovali jej aktuálny stav a po vyhodnotení získanej dokumentácie rozhodnú o postupe ďalších prác pri hľadaní a identifikovaní tiel Božích sluhov.

Prvý minorita, páter Peter Félix Pavoni, prišiel do Prešova v roku 1662. Ubytoval sa u mešťana Jána Schönlinga a počas svojho pobytu sa snažil zistiť, či sú v meste podmienky na príchod a pôsobenie jeho rehole. Minoriti potom skutočne otvorili v Prešove kláštor v roku 1673. Pátrovi Giovannimu Battistovi Reggianimu z Ferrari sa vtedy od cisára Leopolda podarilo získať pre našu rehoľu tzv. Špitálsky kostol sv. Jána Krstiteľa pri dolnej mestskej bráne aj s priľahlým domom. Bratia pôsobili medzi obyvateľmi mesta i v okolitých farnostiach.

Činnosť rehole bola narušená okolo roku 1681, keď boli kláštor i kostol vyrabovaní počas Tököliovho povstania. Dňa 25. februára v roku 1681 bol umučený mladý prešovský minorita Franciscus Schulz, 8. decembra toho istého roku  tam na následky mučenia umrel 60 ročný páter Antonius Nemsowski. Bratia boli napokon v roku 1683 z Prešova vyhnaní. Na pár rokov ich kostol pripadol kalvínom, no v roku 1685 bol minoritom opäť vrátený a komunita sa tam vrátila v roku 1686.

Po skončení náboženských nepokojov na začiatku 18. storočia začal kláštorný život v Prešove prekvitať. V roku 1702 doň vstúpil mladý brat Samuel Didak Kelemen, budúci trojnásobný provinciál a významný Boží sluha minoritského rádu. Kláštor v Prešove prebral po odídení minoritov zo Stropkova vedúce  postavenie medzi rehoľnými domami v Uhorsku. Sídlili v ňom provinciálni ministri, provinciálny archív i všetky dôležité provinčné úrady. Kláštor mal šťastie na viacero významných osobností, ktoré v ňom pôsobili. Patrí medzi ne napr. provinciál Hubertus Mertens, ktorý sa zaslúžil o oficiálne uznanie novej minoritskej provincie. Tento páter umrel v Prešove v povesti svätosti v marci v roku 1715. Jeden z jeho nástupcov, p. Victorinus Bellevari, sa vyznamenal počas morovej epidémie, keď sa z vlastnej vôle podujal cestovať po celom Uhorsku, pochovávať mŕtvych a ohlasovať evanjelium medzi zbedačeným obyvateľstvom.

Rehoľní predstavení sústredili do Prešova mladých bratov, ktorí sa tam spoločne formovali pre kňazské povolanie. V roku 1721 tu minoriti založili vo svojom konvente inštitút scholastických štúdií systematickej teológie. Jeho prvým rektorom sa stal p. Cornelius Horn, ktorý pochádzal z kolínskej minoritskej provincie. Bol chýrnym hudobníkom. Minoritská škola bola v roku 1726 povýšená na inštitút generálnych štúdií, čím získala právo udeľovať svojim študentom i doktorský titul. Inštitút sa zameriaval najskôr len na filozofické vedy, od roku 1747 sa na ňom začala prednášať kanonicko-jurisdická veda a nakoniec sa rozrástol aj o biblické štúdia a štúdium posvätných jazykov. Keď bol v roku 1773 zrušený jezuitský rád, prešovskí minoriti mali dostatok vzdelaných pátrov, aby prebrali po jezuitoch vyučovanie v ich kolégiu. Inštitút generálnych štúdií i samotný kláštor zrušil cisár Jozef II. v roku 1787. Jeho posledným predstaveným bol p. Daniel Hadbávny. V čase zrušenia konventu v ňom pôsobilo 34 bratov. Tí sa museli rozísť do iných kláštorov. Chýrna konventná knižnica bola prenesená do Miskolca v Maďarsku a podobný osud čakal aj na provinciálny archív. I po zrušení konventu ostalo niekoľko minoritov v Prešove pôsobiť a ich aktivitu môžeme sledovať ešte na začiatku 19. storočia. V roku 1818 bol minoritský kostol odovzdaný gréckokatolíckej cirkvi. Dnes je katedrálnym chrámom prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu.

Info: p. jozef