Zázrak v Neapole

Podrobnosti

Uverejnené: 23. február 2015

Prečítané: 3769x

Po neapolskej uličke sa okolo desiatej večer davom predieral muž na mopede.

Pri kostole sv. Michala však musel zastať a zosadnúť. To, čo ho upútalo, nikdy predtým nevidel. Zišiel z motorky a najbližšie stojacemu človeku povedal: „Som neveriaci, ale musím tu ostať. Takto som Cirkev ešte nezažil.“ Pred kostolom v daždivom počasí  postávalo veľa ľudí. Striedavo prichádzali i odchádzali, otvárali a zatvárali svoje dáždniky a pozorne počúvali slová diakona Stjepana, minoritu pochádzajúceho z Bosny: „Chceme vám dnes povedať, že tu na vás čaká Ježiš. Má vás rád a chce vám niečo povedať. Kto chce dostať tweet od Ježiša?“ Veľa ľudí zodvihlo ruku, medzi nimi i motorkár skladajúci z hlavy helmu a bratia sa medzi nich rozbehli s papierikmi popísanými citátmi z evanjelia. Ostatní rehoľníci pritom hrali, spievali, tlieskali a tancovali, pričom mnohí okoloidúci sa k nim v tej neuveriteľnej zime pridávali. Spev rehoľníkov utíchol a pred ľudí predstúpil brat Simone, rodák z Neapola, aby predstavil svoju komunitu: „Sme františkáni – minoriti a spoločne študujeme v medzinárodnom kolégiu v Ríme. Pred rokom pápež František vyzval rehoľníkov, aby prebudili tento svet. Voláme sa Františkánsky budíček a dnes večer budeme spievať a modliť sa s vami, Neapolčania!“ Dav mu odpovedal hlasným potleskom.

Ukázalo sa, že nielen naše minoritské spoločenstvo je medzinárodné. Medzinárodné bolo i publikum tohto výnimočného koncertu. Každý z bratov predstúpil, predstavil sa a pýtal sa, či je medzi ľuďmi niekto z jeho krajiny. Taliani, Američania, Nemci, Íri, Španieli, Afričania, Poliaci, Indovia, Kórejčania, Filipínčania, Gréci...  Zdalo sa, že Neapol je v ten večer dejiskom nových Turíc. Stovky ľudí, ktorí sa vracali z práce, venčili psíkov, pili pivo v okolitých baroch či jedli s kamáratmi pizzu na ulici, prechádzajúci sa turisti i zaľúbené páry, všetci sa zastavovali a zapájali sa do spevu, tanca a spoločnej modlitby. Okrem spievajúcich bratov im boli k dispozícii rehoľníci, ktorí sa s nimi mohli porozprávať v rôznych jazykoch, vypočuť ich a povzbudiť. Mnohí sa chceli s bratmi súkromne pomodliť, alebo poprosili o požehnanie. Brána kostola bola však tiež otvorená. Na oltári bola vystavená Najsvätejšia sviatosť. V ten večer prešli dverami mnohí ľudia, ktorí v kostole neboli aj celé desaťročia. Páter Dominik sedel v zadnej časti a čakal na tých, čo sa chceli vyspovedať. „Oddnes som znova veriaci!“, volal hlasno šťastne odchádzajúci muž, ktorý držal za ruku svoju manželku.

Vigília prvej pôstnej nedele bola pre Neapolčanov skutočným duchovným prebudením. Mladí minoriti z Kolégia sv. Bonaventúru sa na tento večer pripravovali niekoľko týždňov pri pravidelných adoráciách. Nie je totiž v ľudskej moci meniť srdce človeka, ale ako Božie nástroje sa k tomu môžeme pričiniť. Ukázalo sa, že misijná metóda pápeža Františka nielen účinkuje, ale pre mnohých ľudí vzdialených od Cirkvi je jedinou možnosťou opätovného stretnutia sa s Bohom.

Viac o spoločenstve Františkánsky budíček nájdete tu...