Prvé sľuby br. Petra Kozmu

V sobotu 19.septembra sme sa v kostole na Kalwarii Pacwałskej v Poľsku zúčastnili osláv prvých rehoľných sľubov nášho spolubrata Petra Kozmu z Veľkých Kapušian.

Brat Peter zložil prvé sľuby do rúk vikára kustódie a magistra juniorátu br. Martina M. Kollára. Počas tohto významného okamihu života každého rehoľníka sme spolu s jeho rodinou boli svedkami silnej búrky, ktorá sa prehnala nad Kalwariou. Ale poďme pekne poporiadku...

Plánovaný odchod z Bratislavy – 14.00 SELČ sa s minoritským načasovaním uskutočnil až o pol hodinu neskôr. Áno, piatkové bratislavské zápchy nás neprekvapili, takže niektorí mali čas aj dospať to, čo zameškali, prípadne si stihli prečítať zaujímavé knižky. Cesta niekedy išla rýchlo, inokedy pomaly, ale naša výprava na čele s br. Martinom napokon prišla do cieľa prvého dňa cesty – do Levoče.

Cestou na Mariánsku horu sme sa pomodlili krížovú cestu za život počatých detí a v bazilike Navštívenia Panny Márie br. Martin pre nás odslúžil sv. omšu. Cestou do kláštora sme sa pomodlili ruženec, navečerali sme sa a išli čo najrýchlejšie spať, pretože na druhý deň sme veľmi skoro vstávali. V Levoči sa k nám pridal br. Ondrej Pastva. Z mesta sme vyrazili o piatej ráno, no bardejovské a svidnické opravy ciest nás trochu zdržali, preto radosť z prekročenia hraníc bola očividná. Teda aspoň pre tých pár, čo ako-tak bdeli.

Pred Kalwariou nás ešte stihla zastaviť pohraničná stráž, no keď uvideli šedé a čierne habity, hneď pochopili, čo je cieľom našej cesty. Dorazili sme okolo desiatej predpoludním. Prekvapivé pohľady Poliakov a ich výkriky typu „vy ste tento rok naozaj prišli načas“, nás dobre pobavili. Slávnosť začala o 11.00 hod. Spevy boli nádherné, no zrazu na začiatku kázne telefónny signál začal všetko rušiť. Všetci sa pozerali po sebe, keď vtom poľský provinciál s mobilom v ruke: „Veď tu nemám signál!“ Mimochodom pred omšou zaznela prosba o vypnutie si mobilných telefónov. Takže bolo i veselo.

Dvaja bratia z Krakovskej provincie a náš br. Peter slávnostne zložili sľuby poslušnosti, chudoby a čistoty. Po obede sme mali ešte chvíľu čas nakuknúť do klauzúry – postulanti si stihli prezrieť celý noviciát a bratia z juniorátu zase zaspomínať na staré časy v Kalwarii Pacławskej. Čas išiel veľmi rýchlo a tak sa i Peter musel rozlúčiť nielen so svojou rodinou, ale aj s miestom svojho noviciátu.

Cestou späť sme si ešte urobili prestávku v kláštore v Spišskom Štvrtku, kde nás gvardián P. Róbert pohostil chutnou večerou. Prezreli sme si tunajší kostol, rozlúčili sa s br. Ondrejom a vydali na dlhú cestu do Bratislavy. Príchod do hlavného mesta bol o hodine, počas ktorej sa väčšina ľudí otáča na druhý bok – o druhej v noci. No radosť a dobrá nálada z návratu do kláštora v Karlovej Vsi v nás vydržala ešte dlhý čas.

 

postulant Patrik