Assisi: Slávnosť na Rajskom pahorku

assisi miniDnes slávime výročie posvätenia Baziliky sv. Františka.

Ak ste niekedy navštívili Assisi a hrob sv. Františka, iste nezabudnete na nádherný chrám, ktorý ukrýva jeho vzácne relikvie. Človek sa musí diviť, koľko nádhery sa vmestí na jedno miesto, na jeden vrch. Krása zo všetkých strán priam bombarduje človeka. Dá sa povedať, že ten najchudobnejší a najúbohejší muž, aký žil na zemi, má určite ten najkrajší hrob na svete.

Františkovi bratia by zrejme nikdy nepomysleli na niečo tak monumentálne a okázalé. Bazilika je predovšetkým dielom pápeža Gregora IX., človeka, ktorý vystupuje v životopisoch sv. Františka pod menom kardinál Hugolín. Bol to veľmi rázny a neústupčivý muž. Vyznačoval sa však aj veľkou zbožnosťou. Patril medzi prvých cirkevných hodnostárov, ktorí pochopili Františkovu genialitu a stal sa hneď jeho priateľom i zástancom. Výrazne sa zaslúžil o to, že František, aj keď nechcel, nakoniec napísal pre svoje spoločenstvo regulu a menší bratia sa stali skutočným rehoľným rádom. Tento pápež sám vyhlásil za svätého aj Františka z Assisi, aj Antona Paduánskeho aj Alžbetu Uhorskú. Bazilika sv. Františka bola postavená na jeho želanie. Jej základný kameň položil pápež deň po Františkovom svätorečení, 17. júla roku 1228. Pápež Gregor rozhodol, že kostol, ktorý ukryje Františkove relikvie, bude mať titul: Hlava a Matka celého františkánskeho rádu. O necelé dva roky bola dokončená spodná časť baziliky, takže telo sv. Františka do nej slávnostne preniesli z neďalekého kostola sv. Juraja dňa 25. mája roku 1230. Druhé podlažie baziliky bolo dokončené až v roku 1253 a požehnal ho pápež Inocent IV.

Kostol vždy patril a dodnes patrí Svätej stolici. Aby bola rešpektovaná chudoba bratov, väčšina milodarov, ktoré pútnici v Assisi zanechajú, býva odovzdávaná Vatikánu. Minoritom z kláštora Sacro Convento, ktorí baziliku spravujú, sa ponecháva určitá čiastka na hmotné zabezpečenie ich potrieb.

Keď pápež Gregor v roku 1228 dostal do daru vrch, na ktorom mala byť bazilika postavená, ľudia ho volali Colle dell‘InfernoPekelný pahorok. Po stáročia to bolo totiž miesto, kde sa vykonávali rozsudky smrti. Dnes je ten vŕšok miestom s celkom iným duchom. Ľudia ho premenovali na Rajský pahorokColle del Paradiso. Pri dnešnom sviatku sa modlime, aby to nádherné miesto plnilo naveky svoju úlohu. Aby bolo svätým pahorkom, na ktorom ľudia vždy prežívajú istotou, že skrze svätcov medzi nami vie Boh premieňať aj pekelné prostredie na miesta, kde sa nebo stáva hmatateľnou skutočnosťou.

p. Jozef