Krakov: SDM

Podrobnosti

Uverejnené: 22. august 2016

Prečítané: 2907x

Rok 2016, Svätý rok milosrdenstva, je výnimočný  aj tým, že počas leta sa uskutočnili už 31. svetové dni mládeže. Rada by som Vám teraz priblížila udalosti na tom najväčšom kresťanskom stretnutí mládeže celého sveta.

Najskôr niečo z histórie. Svetové dni mládeže (alebo aj SDM) sú celosvetovým stretnutím, založeným svätým otcom Jánom Pavlom II. Ten v roku 1985 pozval mladých ľudí, aby ho navštívili a oslávili s ním Medzinárodný deň mládeže na námestí sv. Petra vo Vatikáne. 300 000 ľudí odpovedalo na jeho pastiersky list a keď Svätý Otec videl úspech, aký táto akcia zožala, rozhodol sa založiť tradíciu každoročného stretnutia mladých. Stretnutia sa konajú na diecéznej úrovni alebo ako medzinárodné vždy v inej časti sveta, aby sa aspoň raz za čas všetky národnosti zjednotili vo viere.

A tak aj tento rok vyše 5000 mládežníkov a rehoľníkov zo Slovenska a dva a pol milióna ľudí zo všetkých končín sveta prišlo na vlastnú kožu prežiť duchovné zážitky svetového stretnutia mladých kresťanov. Centrom celej udalosti bol poľský Krakow a účastníci si okrem bohatého kultúrneho a duchovného programu mohli vyskúšať aj bývanie v poľských rodinách či školách, vychutnať radosť zo stretnutia s priateľmi z blízkych aj z ďalekých krajín ale najmä nezabudnuteľnú atmosféru.

Naša farnosť sa SDM zúčastnila pod vlajkou GIFRY- Františkánskej mládeže. Dobrodružstvo sme odštartovali v Trstenej, kde sme boli na otváracom programe, prespali sme v telocvični v miestnej škole a 25. júla sme všetci nastúpili do autobusov, ktoré mali len jednu určenú destináciu - Skawinu, mestečko asi 20 kilometrov vzdialené od Krakowa.

Spali sme v telocvični, a aby ste si to vedeli dobre predstaviť, naša skupina sa skladala asi z 250 pútnikov, pričom sme boli ubytovaní ešte s jedným spoločenstvom asi 50-tich osôb. Naozaj tam nebolo miesta nazvyš. Ešte pred začiatkom nás predstavitelia GIFRY varovali, že bude problém s nabíjačkami na mobil, preto sa veľa ľudí vyzbrojilo predlžovačkami a spoločnými silami sme to napokon zvládli. Horšie to bolo zo sprchami. Po celom dni mimo našej útulnej telocvične, vystavená lúčom júlového slnka, som okrem spacáku myslela len na jedinú vec a ňou bola práve sprcha. Problémom však bolo, že rovnakú myšlienku malo ešte ďalších 20 ľudí a to v každom čase. Ale aj to sa stáva a v takých situáciách je najlepšie cvičiť trpezlivosť a vedieť spať po sediačky.

Hneď v pondelok večer po ubytovaní sa, sme mali krásny kultúrny zážitok vďaka BB zboru, sprevádzajúcemu svätú omšu celebrovanú Mons. Stanislavom Zvolenským v Skawine. Potom sme zostali na otváracom ceremoniáli spolu so všetkými slovenskými pútnikmi, ktorý trval až do polnoci.

V utorok sme mali naplánovanú púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch. Spoločne sme sa pomodlili, zaspievali a mali sme voľný program až do svätej omše, ktorá sa konala v Campuse Błonia- veľkom parku takmer uprostred Krakowa. Celé priestranstvo bolo rozdelené do viacerých sektorov, aby sa ľudia vedeli lepšie orientovať .Tu bolo centrum diania, tu sme vo štvrtok večer privítali Svätého Otca. Svätú omšu, na ktorej sme sa v utorok zúčastnili, slúžil krakowský biskup, kardinál Stanislaw Dziwisz, na nej nás Poliaci oficiálne privítali v Krakowe.

Večer sme sa vracali trochu dlhšie, ako by sme možno chceli- jediné s čím bol v Krakowe naozaj problém, bola doprava. Električky, autobusy a vlaky neboli prispôsobené pre toľko ľudí.

V stredu, štvrtok a v piatok bol program veľmi podobný. Ráno sme vstali, naraňajkovali sme sa a išli sme na katechézu. Téma katechézy sa menila každý deň. V stredu bola katechéza na tému ospravodlivenie, vo štvrtok odpustenie a v piatok bolo témou odhodlanie. Po katechézach nasledovala svätá omša a po nej sme sa naobedovali. Poobede bol voľný program, väčšina sa však vždy rozhodla vydať späť do Krakowa, kde sa konali koncerty a rôzne iné akcie. Asi najväčší úspech medzi slovenskými pútnikmi zožala skupina ESPÉ, na ktorej vystúpení sme sa boli zabaviť v stredu večer. Vo štvrtok poobede sme šli do Krakowa privítať Svätého Otca Františka. Program na jeho privítanie bol naozaj pestrý, predstavili sa vlajky všetkých krajín, ktoré boli prítomné na SDM. V piatok sme sa s spolu pápežom Františkom zúčastnili na krížovej ceste a po nej sme sa rozlúčili s Campusom Błonia. V sobotu ráno sme sa totiž po svätej omši vydali na 12 kilometrov dlhú púť z jedného konca Krakowa na Campus Misericordiae, ktorý sa nachádzal na opačnej strane mesta. Trvalo nám to celý deň, a keď sme tam konečne prišli, sektory v campuse už boli skoro plné. Pokiaľ sa nám zdala Błonia veľká, Campus Misericordiae bol priam obrovský- organizátori predsa očakávali davy ľudí, ktorí sa tam mali zmestiť aj poležiačky, keďže zo soboty na nedeľu sa prespávalo pod hviezdnou oblohou. Po večernej vigílii s pápežom Františkom sme konečne zaspali, aby sme sa mohli v nedeľu ráno zobudiť plní elánu na finálnu omšu, na ktorej boli viac ako dva milióny ľudí. Svätý otec hovoril po taliansky, ale k dispozícii boli vždy frekvencie v rádiu, na ktorých jeho slová prekladali. Rozprával o tom, že sme Bohom milované deti a o našom povolaní v Jeho mene.

Ani sme si to neuvedomili a bol koniec Svetových dní mládeže v Krakowe. Po požehnaní ešte pápež nezabudol určiť budúcu destináciu medzinárodných SDM, v roku 2019 bude hosťovať pútnikov Panama. A po jeho záverečnej reči sa dva milióny duchovne naplnených ľudí vrátili späť do svojich domovov.

Z SDM mi zostalo veľa silných zážitkov. Nikdy napríklad nezabudnem na ten pocit, keď sme sa raz večer po programe vracali domov a po okrajoch ciest stáli v rade za sebou celé skupinky ľudí, s ktorými sme si dávali „high five“. Aj ja som si to raz skúsila a bol to neuveriteľný pocit. Akoby sme sa všetci navzájom poznali. Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým sme museli počas týchto dní čeliť, som veľmi rada, že som sa SDM 2016 mohla zúčastniť. Bola to skvelá skúsenosť a nezaplatiteľný pocit. Pocit, že na tomto svete nie sme sami.

Text: Emka Hrašková