Slávime Rok sv. Maximiliána

Generálny minister adresuje bratom list, v ktorom vyhlásil rok 2017 za Rok sv. Maximiliána.

Generálny minister minoritského rádu, br. Marco Tasca, napísal začiatkom roka všetkým bratom našej rehole okružný list venovaný dedičstvu, ktoré reholi i celej cirkvi zanechal poľský minoritský mučeník sv. Maximilián Mária Kolbe.

Ponúkame vám jeho preklad:

Roky 2016 – 2017 sú veľmi dôležité vzhľadom na dedičstvo, ktoré nám zanechal sv. Maximilián Kolbe. Spomínané roky sa spájajú so 75. výročím jeho mučeníckej smrti a so stým výročím založenia hnutia Rytierstvo Nepoškvrnenej (MI). Považujem za vhodné využiť tieto okolnosti k zamysleniu sa nad príkladom Mučeníka lásky z Auschwitzu, s cieľom dodať inšpirácie a motivácie, ktoré by smerovali k obohateniu života nášho rádu. Jeho odkaz a príklad by mali byť ocenené a nanovo prehodnotené, lebo dokonca i dnes môžu dodať menším bratom konventuálom (minoritom) čerstvé popudy k vnútorného a apoštolskému rozvoju.

Mučeníctvo lásky prežívané každodenne – svätosť života a misia

Svätec nám pomáha porozumieť, že je možné dosiahnuť vysoký stupeň lásky, ak človek pri svojej každodennej duchovnej púti plní trvalé a veľké činy lásky. Tie často nie sú viditeľné väčšinou ľudí, ale sú zaručene účinné. Otec Kolbe po celý svoj život rôznymi spôsobmi realizoval veľkorysé darovanie samého seba. Pred smrťou v tábore Auschwitz kráčal cestou, ktorá sa vyznačovala neobyčajným a výrazným pozvaním k obete vlastného života, obete prejavujúcej sa v príjmaní bolestných udalostí ako predzvestí čoraz väčšej lásky, lásky vzornej a odolnej voči protivenstvám a prenasledovaniu. Maximilián je zvlášť známy ako mučeník z vyhladzovacieho tábora Auschwitz, ale táto udalosť predstavuje iba vrchol cesty lásky a utrpenia, ktoré obetoval za Krista, za cirkev, za bratov a za Božie kráľovstvo.

Jeho vyjadrenia mnoho vysvetľujú: „Pamätajme, láska je živá. Láska sa živí obetami. Ďakujme Nepoškvrnenej za vnútorný pokoj, za rozkošné potešenia z lásky, ale nezabúdajme pritom, že všetky tieto hoci aj dobré a pekné veci nie sú podstatou lásky. Láska môže existovať, ba môže byť dokonalá, aj bez toho všetkého. Jej vrcholom je stav, v ktorom Ježiš na kríži hovorí: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” (Pisma, cz. I, Niepokalanów 2007, nr 447, s. 648).

Ako dokonalý syn sv. Františka, miloval tento poľský svätec meditáciu o Kristovom tajomstve. Pánova láska sa naňho vyliala v zvláštnej miere, pretože Maximilián sa formoval v duchu toho, kto sa túži naučiť milovať tak, že kráča cestami Vykupiteľa. Kontemplovaním Krista je možné urobiť zo života zázrak lásky v každej situácii a v každej životnej príhode počas našej existenciálnej púte. Sv. Maximilián nás učí, aby sme sa nebáli milovať a darovať sa s veľkodušnosťou, lebo len vtedy sa Božia láska môže stať viditeľnou v každom našom čine. Osvedčilo sa to napríklad v mučeníckej skúsenosti blahoslavených Michala Tomaszka (1960 – 1991) a Zbigniewa Strzałkowskiego (1958 – 1991), ktorých v Peru zabili príslušníci skupiny revolucionárov Sendero Luminoso, vyhlásených za blahoslavených 5. decembra 2015. Svedectvo týchto františkánskych rehoľníkov sa v podstatnom zmysle vlastne odvoláva na príklad otca Kolbeho.

Podľa skúsenosti sv. Maximiliána sú zázraky lásky možné, ak sa zverujeme orodovaniu a prostredníctvu Nepoškvrnenej. V jednom z článkov z roku 1924 tvrdí: „Podnecujte všade lásku a dôveru k nepoškvrnenej Márii a uvidíte, že aj z očí najzatvrdlivejších hriešnikov budú plynúť slzy, vyprázdnia sa väzenia, narastie zástup triezvych pracujúcich a domáce ohniská budú rozvoniavať cnosťou, pokojom a zvlášť budú zničené nezhody a bôľ, lebo toto je nová éra.” (Pisma, cz. II, nr 981, s. 340)

Pápež František pri modlitbe Anjel Pána dňa 14 augusta 2016 inšpirovaný láskou otca Maximiliána predniesol túto nádhernú modlitbu: „Prosíme Pannu Máriu, aby sa modlila s nami i za nás k Nebeskému Otcovi, aby zoslal na všetkých veriacich Ducha Svätého, Boží oheň, ktorý rozpaľuje srdcia a pomáha nám byť solidárnymi s našimii bratmi v ich radostiach aj utrpeniach. Nech nás na našej ceste upevňuje príklad sv. Maximiliána Kolbeho, mučeníka lásky, ktorého spomienku dnes slávime - nech nás tento svätec naučí žiť žiarivou láskou k Bohu a k blížnemu.

Založenie, povaha a misia MI

Z túžby milovať tak, ako sám Kristus, ale aj zo skúsenosti bohatstva plynúceho z odovzdania sa Márii, sa zrodilo v roku 1917 Rytierstvo Nepoškvrnenej. Vznik tohto mariánskeho hnutia predstavuje odpoveď otca Kolbeho a jeho spolubratov na nepokojnú spoločenskú, politickú, ekonomickú a náboženskú situáciu obdobia, v ktorom žili. Mariánske združenie otca Kolbeho a jeho šiestich spoločníkov je proroctvom, ktoré sa javí ako križovatkou a novým východiskom vo vzťahu k veľkej temnote, v ktorej žilo ľudstvo tých čias. Sv. Maximilián sa nebál noviniek a „vrhol sa” do nových foriem apoštolátu, podporovaný a riadený mocou, ktorá vyžaruje z Boha. Predstavoval si MI ako misiu, ktorá sa dotýka sŕdc všetkých ľudí a predchádza všetky dovtedajšie vzory podobných združení. Túžil po tom, aby bolo Rytierstvo Nepoškvrnenej skôr transcendentálne ako unoverzálne – nemalo sa stať jednou organizáciou popri mnohých iných. Chcel, aby skrz-naskrz presiaklo všetky ostatné organizácie (Porov. Pisma, cz. I, nr 580, s. 825). Podľa otca Kolbeho si hnutie, ktoré vzniká z počúvania hlasu Ducha Svätého a žije zverením sa Nepoškvrnenej, nemôže určiť nijaké ohraničenie a je určené na „zapojenie sa” do každého druhu cirkevných i spoločenských sfér. Podstatným „cieľom Rytierstva Nepoškvrnenej je získanie celého sveta, všetkých sŕdc a každého zvlášť pre tú, ktorá je nielen Kráľovnou neba, ale aj zeme; dať pravdivé šťastie biednym a nešťastným ľuďom, ktorí ho hľadajú v pominuteľných rozkošiach tohto sveta – hľa, toto je náš cieľ.” (Pisma, cz. I, nr 81, s. 184)

Ak má Rytierstvo Nepoškvrnenej ostať verné svojej histórii, ceste, ktorou sa prebilo a zvlášť svojmu dôrazne misijnému charakteru, musí prijať pozvanie k vážnym predsavzatiam v oblasti evanjelizácie. S veľkou starostlivosťou a pozornosťou sledujem činnosť tohto kolbianskeho združenia a s uspokojením by som chcel poukázať na niekoľko iniciatív, ktoré sa z apoštolského uhla pohľadu zdajú zvlášť inovatívne a úrodné. Ide o evanjelizačné školy, ktoré vznikli v Poľsku a sú mimoriadne oceňované mladými ľuďmi, ktorí pomocou viacstupňového katechetického kurzu majú možnosť porovnávať sa s kolbianskou charizmou. Treba okrem toho tiež spomenúť čoraz početnejšiu účasť chlapcov a dievčat z MI na Svetových dňoch mládeže. Významnou novotou je to, že v mnohých krajinách býva kolbianske združenie nanovo objavované ako vyhovujúce pre mládež do takej miery, že z ich strany padol návrh zorganizovať v roku 2018 Svetové stretnutie mladých MI.

Láska je motývom, ktorý vedie celou misijnou cestou sv. Maximiliána. Evanjelizácia, misia, mučeníctvo: všetko sa rodí zo srdca, ktoré miluje v svetle kontemplácie Boha a ktoré sa daruje veľkomyseľne, bezhranične a bez hraníc. Kolbe tvrdil: „Tvojou prvou úlohou je tvoje vlastné posvätenie. Starosť o posväcovanie druhých má pretekať z plnosti tvojej lásky k Pánovi Ježišovi.” (Pisma, cz. II, nr 864F, s. 69). Svojou duchovnou skúsenosťou tento svätec poukazuje na to, že veľké apoštolské ciele môžeme dosiahnuť vtedy, keď v každodenných činnostiach prejavujeme lásku potvrdenú konkrétnymi a viditeľnými skutkami.

Oslavy stého výročia založenia MI

Odkaz a svedectvo otca Kolbeho sú naďalej aktuálne a naša rehoľa i Rytierstvo Nepošvrnenej sú v tomto „pravom čase” adresátmi pozvania k odkrytiu aktuálnosti jeho proroctva v misijnej aktivite, ktorá nie je slobodná od prenasledovaní, čo sprevádzajú evanjeliove svedectvo a rozvoj apoštolátu v sekulárnych a ku kresťanstvu nepriateľských kontextoch. V tomto duchu Rytierstvo Nepoškvrnenej na najvyššej úrovni našej rehole začalo prípravu k storočnici od svojho založenia mariologickým kongresom, ktorý sa konal v dňoch 28. – 30. októbra vo Fatime. Jeho téma bola sugestívna a dôležitá: S Máriou cez misiu k mučeníctvu: Tajomstvo sv. Maximiliána Kolbeho. Od 16. do 18. októbra 2017 sa v Ríme budú konať veľké oslavy storočnice, ktoré budú pozostávať z momentov modlitby, výmeny názorov a rôznych slávení. Rok 2017 bude  kolbianskym rokom pre celú rehoľu, ktorá bude mať príležitosť pozastaviť sa nad dedičstvom otca Kolbeho v cirkvi, v reholi a na úrovni novej evanjelizácie, ako to sugeruje aj uznesenie našej poslednej generálnej kapituly. Preto sa aj v dňoch 19. – 20. októbra 2017 bude konať v Ríme rehoľný kongres, na ktorom sa zúčastnia bratia z celého sveta. Na ňom sa budeme snažiť porozumieť, akým spôsobom sa misijné a mučenícke svedectvo sv. Maximiliána môže stať aktuálnejšie v období, v ktorom žijeme. Sme si totiž istí, že jeho svedectvo nebolo ešte vyčerpané a i teraz nám môže ešte mnoho povedať a ponúknuť.

Prežime tento jubilejný kolbiansky rok vo veľkej vnútornej radosti a s najlepším úmyslom načúvať. Rehoľa a Rytierstvo Nepoškvrnenej ostávajúce v hlbokej jednote vlastnia nádherné duchovné dedičstvo, ktoré sa môže stať základom k prerazeniu nových chodníčkov Duchu Svätému pre dobro cirkvi a ľudstva a toto dedičstvo prahnú náležite oceniť. Tak, ako otec Kolbe, ba ešte viac, ako on, sme pozvaní podľa kreatívnosti, ktorú nám vnuká Duch Svätý, odkrývať nové misijné cesty, ktorými sa dá prehovoriť do sŕdc mužov a žian našej doby.

 

 V Ríme, 1. januára 2017

                                                         Brat Marco Tasca, generálny minister rehole minoritov