Padova: Sviatok prenesenia relikvií

SantAntonioDnes v Bazilike sv. Antona v Padove slávime sviatok prenesenia jeho relikvií.

Dňa 15. februára sa slávi v Padove sviatok, ktorý ľudia volajú La festa della lingua – sviatok jazyka. Pripomína prvú rekogníciu telesných ostatkov sv. Antona, ktorú vykonal ďalší veľký františkánsky svätec – Bonaventúra z Bagnorgia dňa 8. apríla roku 1263. Sv. Bonaventúra bol vtedy generálnym ministrom našej rehole.

Budovanie veľkej padovskej baziliky zasvätenej sv. Antonovi sa začalo krátko po jeho smrti a svätorečení a trvalo 32 rokov. Keď bol nový chrám pripravený, Bonaventúra sprevádzaný veľkým množstvom bratov a veriacich prišiel k pôvodnému Antonovmu hrobu v kostole Panny Márie a nechal ho otvoriť. Dobový opis hovorí, že v svätcovej rakve sa nachádzal už len Antonov telesný prach a kosti. Bonaventúra však siahol rukou do otvorenej schránky a vytiahol z nej neporušený Antonov jazyk. Udalosť sa považovala za ďalší z mnohých Antonových zázrakov. Jazyk je totiž telesný orgán, ktorý pre jemnosť svojich tkanív podlieha telesnému rozkladu mimoriadne rýchlo. Ten Antonov bol však aj po niekoľkých desaťročiach ako živý. Kronika, ktorá udalosť opisuje, hovorí, že Bonaventúra relikviu pozdvihol pred oči všetkých prítomných a zvolal: Ó, požehnaný jazyk, ktorý si vždy chválil Pána a priviedol si mnohých k tomu, aby ho chválili. Teraz sa pred zrakmi všetkých prejavuje, koľko zásluh pred Bohom si Svätcovi priniesol.

Počas Druhej svetovej vojny, keď bola Padova bombardovaná, vybrali bratia jazyk a sánku sv. Antona z relikviárov a ukryli ich na asi dva roky v železnej schránke na tajnom mieste. Keď relikviu po vojne opäť vystavili k verejnej úcte, mnohí, čo ju predtým videli, konštatovali, že zachovaný jazyk už podľahol čiastočnému poškodeniu, napriek tomu úcta k tejto relikvii nijakým spôsobom ani potom neutíchla.

Po mnohých stáročiach sa v roku 1981 znova pristúpilo k ďalšej rekognícii ostatkov sv. Antona. Relikvie boli vyňaté zo sarkofágu v bočnom oltári a vedci ich podrobili podrobnej expertíze. Na veľké prekvapenie priniesol tento výskum po mnohých storočiach ešte jeden objav. Lekári našli ďalší telesný orgán, ktorý bol úplne neporušený – Antonove hlasivky a niekoľko okolitých tkanív.

Úcta k týmto zvláštnym relikviám spojeným s hlasom svätca pripomína padovským pútnikom, že Anton nás svojim vytrvalým kázaním pozýva dodnes, aby sme sa vrátili k vyznávaniu viery a k životu podľa evanjelia. Je totiž svätcom slova. Z jeho Rečí sa zachovali mnohé texty, ktoré svojou múdrosťou stále fascinujú každého, kto v nich nechá Antona k sebe prehovoriť. Keď padovský svätec dopísal svoje veľké teologické dielo, zaznačil do knihy tieto slová: Nech je všetka chvála, všetka sláva a všetka česť vzdávaná Božiemu Synovi, ktorý je počiatkom celého stvorenia. Iba v ňom mám záchranu a len od neho očakávam odmenu za túto svoju prácu. Zázraky, ktorých sme dodnes svedkami, naznačujú, že Anton vytúženú odmenu v nebi skutočne dostal.

Spracoval: p. Jozef