Malý veľký človek

Podrobnosti

Uverejnené: 11. máj 2017

Prečítané: 2396x

„Apoštol sviatosti zmierenia.“ – takto ho nazval svätý pápež Ján Pavol II. Vo svojej tesnej maličkej cele spovedával denne niekoľko hodín. Svätý Leopold Mandič.

Leopold krstným menom Bohdan sa narodil 12. mája 1866  v meste Herceg Novi v terajšej Bosne a Hercegovine. Od detstva trpel chorobami, ktoré zasiahli jeho reč a vzrast. V roku 1882, keď mal šestnásť rokov, odišiel do Udine a tam vstúpil do malého seminára benátskych kapucínov. O dva roky neskôr vstúpil do kláštora Bassano del Grappa, kde prijal meno Leopold. V roku 1890 prijal kňazskú vysviacku ako 24 ročný. Kvôli nízkemu vzrastu - 135 centimetrov, mu predstavení neodporúčali byť kazateľom. Keďže počas prvej svetovej vojny odmietol vzdať sa svojej národnosti, donútili ho ísť do južného Talianska. Po celý tento čas však Leopold dúfal, že sa opäť bude môcť vrátiť do svojej rodnej vlasti a hlásať evanjelium medzi ľuďmi, keďže tam žili katolíci i pravoslávni.

Ale to boli jeho sny... jeho predstavení mu zverili inú misiu, a uznali, že jeho „misijným územím“ bude spovednica. Prebývajúc v tesnej kláštornej cele bol Leopold niekoľko hodín denne k dispozícií svojim bratom a sestrám. Pôsobil v rôznych kláštoroch benátskej provincie kapucínov. 

Od roku 1906 až do smrti pôsobil v kláštore sv. Kríža v Padove. Spolubratia Leopolda často kritizovali pre jeho prístup k sviatosti zmierenia. Hovorili, že je príliš zhovievavý a súcitný. S ľuďmi zaobchádzal veľmi citlivo, vždy mal pre nich porozumenie. No vždy bol zásadový, otvorene kritizoval interrupcie, mal veľmi rád matky s deťmi. Na jeho podnet vznikli aj viaceré sirotince pre opustené deti. Hovorieval: „Niektorí hovoria, že som príliš dobrý. No ak prídete a kľaknete si predo mňa, nie je to dostatočný dôkaz toho, že túžite po Božom odpustení? Božie milosrdenstvo presahuje všetky očakávania.“

Veľmi miloval Pannu Máriu. Často sa modlil ruženec a denne slávil Eucharistiu pri oltári Panny Márie. Po celej Padove navštevoval chorých v sanatóriách, nemocniciach a ich domovoch. Chodieval aj do kapucínskej nemocnice, aby potešil a povzbudil chorých a starých spolubratov.

Počas bombardovania cez druhú svetovú vojnu boli kostol a časť kláštora, v ktorej žil Leopold, zbúrané, no Leopoldova cela a spovednica zostali nedotknuté. Leopold to pred svojou smrťou predpovedal slovami: „Kostol a kláštor budú zasiahnuté bombami, ale táto malá cela nie. Tu Boh preukázal ľuďom tak veľa milosrdenstva, že toto miesto musí zostať pomníkom Božej dobroty.“

V starobe trpel Leopold rakovinou pažeráka, následkom ktorej napokon vo veku 76 rokov umrel. Zomrel 30. júla 1942 v sakristii počas prípravy na slávenie sv. omše.

Modlime sa za našich spovedníkov, aby skrze nich prenikalo k nám Božie milosrdenstvo!

br. Ján