500. výročie rozdelenia

tri radyFrantiškánska rehoľa si pripomína 29. mája 500. výročie rozdelenia rádu.

29. mája roku 1517 promulgoval pápež Lev X. bulu Ite et vos, ktorou sa pokúsil usporiadať pomery v reholi sv. Františka. Bula si nárokovala stať sa „bulla unionis“ (bulou zjednotenia), vošla ale do histórie ako „bulla separationis“ bula rozdelenia. Fakticky totiž rozdelila Františkovu rehoľu na dva navzájom nezávislé rády, observantov a konventuálov (minoritov).

Cirkev v roku 1517 stála na prahu protestantskej reformácie. Jej vnútorná kríza vrcholila na všetkých rovinách. Františkánsky rád so svojou charakteristickou vernosťou Apoštolskej stolici mohol byť dôležitým hráčom vtedajších dejín. Zmietal sa však vo veľkej kríze a vnútorných konfliktoch, ktoré ho oslabovali už takmer od počiatku jeho existencie. Medzi menšími bratmi neustále vznikali a zanikali reformné skupiny, ktoré vo vnútri súperili o svoj vplyv.

Konventuáli a observanti

Výraz konventuál pochádza zo slova konvent. V stredoveku sa ním označovali domy kolegiálnych kapitúl a rehoľných komunít. V najstarších dokumentoch františkánskeho rádu sú obydlia bratov delené na dve skupiny, na konventy (kláštory) a pustovne. Pápež Inocent IV. v dokumente Cum tamquam veri z roku 1250 označuje kostoly menších bratov za konventuálne chrámy. S týmto titulom súvisí privilégium chrámu uchovávať najsvätejšiu sviatosť a právo pochovávať v ňom mŕtvych.  Bratia, ktorí žili v kláštoroch, sa na rozdiel od pustovníkov od počiatku nazývali konventuálmi.

Veľmi skoro sa začali objavovať problémy, ktoré súviseli s tým, že rád dostával od pápežov mnoho privilégií. Tie modulovali spôsob života v kláštoroch v neprospech pôvodnej jednoduchosti a zmierňovali postoj k zásadám, ktoré vyznával sv. František. Najstaršou skupinou, ktorá reagovala na pápežské privilégia a modifikácie pôvodného životného štýlu, boli tzv. spirituáli. Dušou tohto hnutia boli bratia, ktorí si ešte pamätali svätého Františka a cnelo sa im za prostotou prvých komunít. Na ich údajne prehnané požiadavky reagoval sv. Bonaventúra a generálna kapitula konaná roku 1260 vo francúzskej Narbonne. Spirituáli v ráde postupne zanikli.

Označenie bratov prívlastkom konventuáli nabralo postupne nový význam. V priebehu 15. storočia sa zrodila reformná vetva bratov zvaných observanti.  Šlo o členov rádu orientovaných na prísnejší výklad reguly. Vyzývali ostatných k zrieknutiu sa pápežských privilégií. Ich cieľom bolo, aby sa okrem zrieknutia sa súkromného majetku jednotlivými bratmi pristúpilo aj k odmietnutiu akéhokoľvek vlastníctva samotným rehoľným rádom. Pritom presadzovali veľmi prísnu disciplínu a radikálnu zmenu fungovania komunít. Slovo konventuál sa vtedy začalo spájať s bratmi, ktorí radikálnu reformu neprijímali a preferovali kontinuáciu dovtedajšieho vývoja.

minori

 

Observatská reforma získavala priazeň cirkevnej hierarchie i bežných ľudí. Počet bratov, ktorí si volili život podľa prísnejších pravidiel, rástol. Na generálnej úrovni získali observanti v priebehu 15. storočia možnosť voliť si vlastného predstaveného, ktorý bol vikárom generálneho ministra. Ten bol však naďalej volený spomedzi konventuálov.

Reformu observantov prijímali spočiatku rehoľné komunity na základe vlastného rozhodnutia. Napokon sa k nej začali pridávať celé provincie. V roku 1454 sa k reforme pridala aj provincia menších bratov v Uhorsku. Na kapitule v Jágri prijali bratia reformné pravidlá a provincia odvtedy používala titul: Provincia Hungariae conventualium reformatorum.

Mnoho synov jedného otca

Okrem  observantov vznikli v 14. a 15. storočí medzi františkánmi aj iné reformné krídla. Na počiatku 16. storočia niesol rád vo svojom lone obrovské množstvo spoločenstiev, ktoré sa snažili o presadenie vlastných pohľadov. Najväčším z nich boli samozrejme bratia regulárnej observancie (Osservanti de familia). Ani tí však medzi sebou neboli jednotní. Vo vnútri sa delili na cismontanistov (s vplyvom v Taliansku, na Blízkom východe a na slovanských územiach) a ultramontanistov (s vplyvom vo Francúzsku, Španielsku a Nemecku). Fungovali nezávisle od seba. Obe skupiny mali vlastné autority – generálnych vikárov. Existovali však i reformné skupiny, ktoré boli od observantov nezávislé a združovali sa okolo konventuálov. Patrili medzi nich bratia amadeiti, kolletáni, klaréni, kapucíni a mnohí ďalší.

Lev X. a pokus o nastolenie poriadkulev x

Rád sv. Františka bol teda zložený zo skupín, skupiniek, podskupiniek  a protiskupiniek, ktoré zápasili o vplyv. Vzťahy medzi nimi boli napäté. Lev X. sa podujal zjednotiť všetkých pod autoritou jediného spoločného predstaveného. Keďže preferoval reformný smer, chcel, aby sa na čelo rádu postavil niekto z radov observantov a aby sa rehoľa nazývala Menší bratia regulárnej observancie. V bule Romanum Pontificem, ktorú v júli roku 1516 adresoval všetkým skupinám menších bratov, prikázal rehoľným predstaveným zúčastniť sa na generálnej kapitule v Ríme na jar roku 1517. Keďže vedel o nevôli kráčať jednotnou cestou, prípadnú neúčasť na tejto kapitule spojil s vopred vyneseným trestom exkomunikácie.

S rímskou kapitulou v roku 1517 sa  spája vydanie pápežskej buly Ite et vos. Pápež v nej vyzval všetkých bratov zhromaždených ma kapitule v Ríme k zrieknutiu sa privilégií, ktoré udelili menším bratom jeho predchodcovia. Celý rád sa mal podriadiť predstavenému z radov observantov. Konventuáli však toto riešenie vytrvalo odmietali. Nechceli sa vzdať svojho spôsobu života i doterajšieho vedúceho postavenia. Observanti zasa poukazovali na neprekonateľné rozdiely, ktoré im neumožňovali fungovať s konventuálmi pod jednou strechou. Bula nakoniec zjednotila len reformované spoločenstvá. Obe dominantné vetvy si vtedy zvolili vlastných generálnych predstavených.

Definitívny rozchod

Pápež vzal situáciu na vedomie a právne ju ošetril o niekoľko týždňov vydaním ďalšej buly s názvom Omnipotens Deus. Menší bratia konventuáli sa týmto dokumentom stali osobitným rehoľným rádom nezávislým od Menších bratov observantov. Ich predstavený sa mal nazývať generálny magister. Pápež uznal a potvrdil voľbu pátra Antonia Marcelliho do tohto úradu. Generálny dom rádu menších bratov na rímskom pahorku Ara Caeli museli konventuáli opustiť a prenechať observantom. Pápež rozhodol, že konventuálni františkáni budú mať svoj generálny dom v Konvente sv. Dvanástich apoštolov, ktorý je neďaleko Ara Caeli. V bule Omnipotens Deus vyznáva Lev X. presvedčenie, že k tomuto rozhodnutiu viedol bratov sám Duch Svätý a so všetkou láskou požehnáva oboch zvolených generálov. Vyjadruje zároveň vieru, že vzťahy sa upokoja a oba rády budú v budúcnosti pre celý svet požehnaním.

frantiskaniTieto udalosti, žiaľ, nepriniesli požadované upokojenie situácie. Už niekoľko rokov po nich začali vznikať nové reformné vetvy. Tie permanentne vznikajú a zanikajú až podnes.

Päť storočí po zákroku pápeža Leva X. tvorí rád svätého Františka štyri základné vetvy: Menší bratia (OFM), Menší bratia konventuáli (OFM Conv.), Menší bratia kapucíni (OFM Cap.) a Menší bratia tretieho regulárneho rádu (TOR).

Budú františkáni opäť jednotní?

Súčasný pápež František počas svojej návštevy Assisi v roku 2013 vyjadril túžbu vidieť františkánsky rád opäť ako jednotné spoločenstvo. Ozvenou tejto výzvy bol vznik spoločnej pracovnej skupiny koordinujúcej aktivity vedúce k spoločnej františkánskej ceste. Prvým ovocím ich práce bude nová Františkánska univerzita v Ríme, ktorá má vzniknúť zjednotením vzdelávacích inštitúcií františkánskych spoločenstiev v meste Rím. Dvere tejto univerzity by sa mali prvýkrát otvoriť na začiatku školského roku 2018/2019.

História nás poučila, že rana, akou je pol tisícročia rozdelenia, sa nedá zahojiť jedným cirkevným dokumentom. Jednota františkánov sa dnes buduje na vzájomnom uznaní rozdielov, ktoré medzi nami vznikli. Po stáročia sme všetci kládli dôraz na jednotlivé prvky bohatej charizmy zanechanej naším zakladateľom a každá z rodín uchovala a umocnila dary, ktoré dnes môžeme všetci spoločne ponúknuť Cirkvi a celému svetu ako veľké dedičstvo františkánskej tradície.

br. jozef