Cyklopúť 2017: Lago di Bracciano

11. ročník cyklopúte sa netradične začal na bratislavskom letisku.

Pondelok 7.8.: Príchod

Po menších stresoch, či všetci účastníci stihnú nasadnúť do lietadla, sme sa šťastne odlepili od zeme a užívali si rýchlu jazdu nad oblakmi. Po hodine a pol sme pristáli v cieli, a tým bolo krásne a najmä veľmi horúce hlavné mesto Talianska – Rím.

Na letisku nás čakal pán s tabuľkou Dom polski – náš dočasný domov na severe Ríma. Nasledovali sme ho až za brány letiska k veľkému autobusu, ktorý nás priviezol pred brány nášho ubytovania, ktoré majú pod palcom milé poľské sestričky. Keď sme po pár minútach zistili, že v našom domčeku (gazdujeme si v ňom samy, my 18 cyklopútnici) o klíme môžme len snívať a že sa musíme zmieriť s dvojtýždňovým saunovaním, vybrali sme sa do blízkeho supermarketu so zámienkou kúpiť si obed. Najmä sme však išli schladiť naše upotené telá, pretože sme vedeli, že takýto luxus si budeme môcť dovoliť najskôr zajtra pri ďalšom nákupe.

Po poobednej sieste (ako sa na Taliansko patrí) sme sa vlakom vydali do centra az k Namestiu sv.Petra. Niektorí z nás sú v Ríme prvýkrát a preto boli očarení majestátnosťou kupoly chrámu aj množstvom sôch, ktoré lemujú celé Svätopeterské námestie, ktoré bolo zaliate zlatistým slnkom.Tu nás už čakal páter Lucián a traja cyklopútnici, ktorí si pobyt v Ríme predĺžili o deň dopredu. Po krátkom historickom výklade nás páter previedol nádhernými historickými uličkami, ktoré boli v čase cisára Nera štvrťou prvých kresťanov a ktoré teraz okúzlujú turistov svojimi maličkými romantickými reštauráciami a kaviarňami, až k pizzerii, odkiaľ sme neodišli bez toho, že by sme neochutnali pravú taliansku pizzu a červené víno. S centrom Ríma sme sa rozlúčili za spevu pouličných umelcov a lahodných vôní talianskej kuchyne.

V Dome sme sa zvítali s našimi šoférmi Peťom a Tomášom, ktorí nám priviezli bicykle, aby sme tu na nich mohli realizovať naše cykloplány. Po večernej sv.omši v kaplnke so sestričkami, pri ktorej sa slovenčina striedala s poľštinou, sme si vypočuli pokyny od pátra a v rodinnom kruhu sa pomodlili desiatok za celú, práve sa začínajúcu cyklopúť.

Utorok 8.8.: Prvý deň

Deň sme začali rannými chválami a svätou omšou v kaplnke. Po nej nám sestričky pripravili chutné raňajky a dnešná tura sa mohla začať.

Cieľ bolo jazero Lago di Bracciano. No ešte sme neboli ani v polovici cesty k nemu, a už nám chýbali dvaja cyklopútnici, a to zrovna naše švagrovské duo, ktorým bola dnešná trasa asi krátka, a preto si k nej pridali ďalších 12 km. Našťastie sme sa však všetci znovu stretli na našej prvej oficiálnej zastávke a tou bolo nádherné historické mestečko Anguillara pri brehu jazera Lago di Bracciano, ktoré nás vítalo modrymi a červenými vlajkami visiacimi cez kamenné uličky. Na samom vrchole strážil toto čarovné miesto stary kostolík, odkiaľ bol výhľad na celé trblietajúce sa jazero.

Pokračovali sme popri jazere, až sme dobicyklovali na druhú stranu do ďaľšieho, už väčšieho mestečka Trevignano. Tu sme mali čas na kúpanie, čo sme všetci s radosťou využili. Nezabránila nám v tom ani teplota vody, ktorá sa približovala k termálnym kúpaliskám.

Po zmrzke sme opäť nasadli na naše tátoše, aby sme dokončili našu tour de jazero. Už sme pred nami videli stary kamenný hrad so štyrmi vežami, ktorý sa vypína nad mestom Bracciano, našou poslednou zastávkou, no cieľ nebol tak blízko, ako sa zdal. Toto mesto si na nás prichystalo riadne strmé stúpanie, po ktorom z nás stekal pot snáď odvšadial.

Čakala nás už len posledná časť cesty, na ktorej konci sme uvideli náš Dom polski. A tak sme unavení a spotení, ale najmä šťastní zo zvládnutia prvej etapy zosadli z bicykla a pozreli na tachometer, ktorý ukazoval 75 km.

Večer nás sestrička previedla múzeom Jána Pavla II., ktoré sa nachádza priamo v Dome polskom. Videli sme najmä dary, ktoré podostával od ľudí z celého sveta. Zvlásť dojímavé boli dary od Poliakov, ktorí prežili koncentračné tabory. Mali sme možnosť držať v rukách aj originál prvého prekladu nového zákona z latinčiny do poľštiny z roku 1594. Tento zaujímavý večer sme spolu zakončili modlitbou vešpier.

text: Janka Kosseyová
foto: páter Lucán Bogucki