Cyklopúť 2017: Viterbo

Štvrtok 10.8. Deň sme začali raňajkami o 6:30, po ktorých boli ranné chvály a sv.omša. O 8:30 sme už sedeli na bicykloch, pripravení vyraziť. Pridal sa k nám dnes ďalší cyklista, verbista otec Juraj. Plán dňa: mesto Viterbo.

Trasa bola vlnitá, výstupy sa striedali so zjazdami. Cestou sme si pozreli historické stredoveké mestečko Sutri, ktoré v sebe ukrýva jaskynné príbytky praobyvateľov Talianska – Etruskov. Pokračovali sme v dobývaní kopcov a kopčekov, až sme prišli do Viterba. V 13. st. bolo toto mesto sídlom pápežov, o čom svedčí aj mohutná katedrála a biskupský palác, po ktorých nás posprevádzala pani sprievodkyňa. Dozvedeli sme sa, že sa tu v r. 1268 konalo prvé a najdlhšie konkláve, ktoré trvalo až tri roky. Vo Viterbe sme ešte navštívili chrám sv. Ruženy, mladej svätice, ktorá pochádzala z tohto mesta a pomodlili sa pri jej zachovanom tele.

Aby sme ešte aj ďalšie dni vládali pedálovať, cestu späť sme išli vlakom. No šiesti statoční si povedali, že oni dnešné kopce pokoria ešte raz a preto sa vybrali celých 72 km späť na bicykloch. A aby to nemali také ľahké, páter ich poslal skratkou, ktorú však nazvali Luciánova pomsta. Museli totiž zdolať 980 m prevýšenia. Potom ale prišla aj Luciánova odmena v podobe 30 km zjazdu až priamo do Ríma. A tak sa za tmy, unavení, vrátili, so 130 kilometrami v nohách.

My ostatní sme večer oddychovali pri dobrom jedle a veselých rozhovoroch, aby sme aj zajtra vládali zdolávať, čo si na nás Taliansko pripraví.

text: Janka Kosseyová
foto: Alžbet & Juraj Verešoví