Cyklopúť 2017: Nettuno

Podrobnosti

Uverejnené: 16. august 2017

Prečítané: 1717x

Piatok 11.8. Piaty deň cyklopúte sme ako vždy začali rannými chválami, poľsko-slovenskou sv. omšou a raňajkami. Naša cesta viedla opäť stredom Ríma, kde sme do talianskeho chaosu na cestách pridali aj ten náš, taký cyklopútnický: sem-tam sme išli aj na zelenú. A tak sme vyšli z Ríma za zvuku trúb a klaksónov.

Po 30-tich km sme prišli k Santuariu Madonna del Divino Amore, k obľúbenému pútnickému miestu pátra Luciána. Po ďalších kilometroch, ktorými nás dnes páter nešetril, sme sa zastavili v meste Tor San Lorenzo vo farskom kostole, kde nás pátri minoriti (jeden z Brazílie, druhý z Poľska) napojili a poukazovali nový kostol.

Po nákupe obeda a zjedení ho priamo na parkovisku sme sa vydali ďalej cestami Talianska. Márne by ste však čakali romantické vidiecke uličky. Popri ceste sa váľali odpadky, špina, rozbité sklá aj celé vrecia odpadu.

Aby si to Taliansko u nás vyžehlilo, po príchode do mesta Lavinio nás čakalo Stredozemné more. Po zvítaní sa s pátrom Michalom, slovenským minoritom pôsobiacim v tomto meste, sme cyklonohavice vymenili za plavky a rozbehli sa do rozbúrených morských vôd. Málokto z nás niekedy zažil tak veľké vlny, do akých sme sa dnes spolu hádzali. Plavčíci na pláži by vám zase možno povedali, že málokto z nich zažil takých nedisciplinovaných kúpajúcich sa, pretože píšťalka v ich ústach pracovala neustále. Z nás však cyklopúť vyformovala ľudí schopných prežiť aj v tvrdých podmienkach, tak čo sú pre nás jedny vysoké vlny?

Po zážitku z mora sme opäť vyrazili v ústrety ďalšiemu zážitku, a tým bola návšteva domu sv. Márie Goretti v Le Ferriere, v ktorom bývala v rokoch 1899-1902, až do svojej mučeníckej smrti. Naša posledná zastávka bola bola v prímorskom meste Nettuno, v bazilike pri neporušenom tele tejto mladej svätice, ktorá je vzorom v čistote najmä pre nás mladých.

Pred nástupom na vlak smerujúci do Ríma sme sa ešte išli pozrieť na plachetnice a luxusné jachty, zaparkované na mori lesknúcom sa od zapadajúceho slnka. Žeby sme ich vymenili za tie naše bicykle?

Pri presune na ďalší vlak sme zažili jazdu nočným Rímom, ktorý je za tmy – s vysvietenými chrámami a koloseom – snáď ešte krajší a veľkolepejší.

Domov sme prišli okolo jedenástej, s presnou stovkou kilometrov. Tie každým dňom pribúdajú a pribúdajú, tak sa nechajte prekvapiť, kam nás zavedú zajtra.

text: Janka Kosseyová
foto: páter Lucián Bogucki OFMConv.