Podrobnosti

Uverejnené: 21. jún 2016

Prečítané: 2909x

Aj druhý deň našej talianskej púte bol zaujímavý. Pre nás minoritov to bol deň, kedy sme putovali po miestach, kde žil, pracoval a zomrel sv. František a sv. Klára.

2. deň - 21.6.2016

Už skoro ráno sme vyštartovali z Camposampiero. V aute vládla tichá atmosféra – mnohí ešte dospávali nedospanú noc. Počas cesty sme spievali františkánske piesne a keď sme z diaľnice uvideli Assisi, všetci sme boli veľmi radostní.

Prvá zastávka bola v Rivotorto. Zo života sv. Františka vieme, že tu kedysi bola malá šopa, v ktorej bývali prví bratia, no z ktorej boli neskôr vyhananí istým mužom s oslom. Dnes sú v strede kostola postavené dva malé domčeky, ktoré majú pripomínať túto šopu. Pomodlili sme sa poludňovú modlitbu, chvíľku sme zrelaxovali a potom vyrazili na celodennú púť. Umbrijský región sa ukázal v plnej kráse. Br. Josef si trúfol na kolobežku, ktorá mu neskôr priniesla darček v podobe roztrhaného habitu. Naše kroky mierili k San Damiano, k miestu, kde sa sv. Františkovi z kríža ozval Pán Ježiš a kde zomrela sv. Klára. Tiež je to miesto, kde František dva roky pred svojou smrťou napísal Pieseň brata Slnka. No tu ešte len púť začínala.

Po dlhšej chvíli sme sa dostali k mestským bránam, kde nás svojou krásou ohúrila Bazilika sv. Kláry. Naša modlitba pred jej hrobom vyprosovala hojné požehnanie pre všetky klarisky. Na chvíľu sme sa ešte zastavili v Bazilike sv. Ruffina, kde páter Martin prečítal fragment z buly Misericordiae Vultus a následne sme prešli Svätou bránou tejto baziliky. No naša netrpezlivosť narastala. A v tom to prišlo. Pred našimi očami Bazilika sv. Františka - cieľ každého člena františkánskej rodiny.

Sv. omšu sme celebrovali v kaplnke pokoja. Cítili sme v tom akúsi symboliku s františkánskym pozdravom Pokoj a dobro. Božie slovo nás viedlo k úzkej bráne, cez ktorú sa dá vojsť do nebeského kráľovstva. Po sv. omši sme sa išli pomodliť k hrobu sv. Františka. Zakladateľa našej rehole sme prosili o milosť dobrého povolania a vytrvania v nim. Neskôr sme uvideli krásne fresky z 13. storočia, ktoré zobrazovali celý život tohto svätca. Vďaka otvorenosti našich talianskych spolubratov sme mohli vidieť miesta, kam obyčajní turisti ísť nemôžu. Horná aj dolná bazilika bola nádherná. Zákaz fotenia len ťažko odznieval v našich ušiach, ale i tak br. Petr a br. Rafael nepatrne pár fotiek urobili. Po skvoste, akým je Bazilika sv. Františka, sme sa vybrali k Porciunkule – Bazilika Anjelskej Panny Márie.

Čas nám akosi nehral do kariet. Auto sme nechali v Rivotorto a ísť tam ešte raz pešo, to veru sa nechcelo už nikomu. Br. Josef nás našťastie svojou super rýchlou kolobežkou zachránil, sám išiel do Rivotorto a prišiel na aute k Porciunkule. Tam vládli silné bezpečnostné opatrenia. „A teraz čo s vreckovým nožíkom na desiatu?“ opýtal sa br. Josef. Šikovný brat sa hneď vynašiel - schoval ho do kríka. A vojaci pri kontrole žiadny nožík nenašli.

Ako vieme, sv. František vyprosil od pápeža pre baziliku Panny Márie Anjelskej  odpustky  na 2. augusta. Na tomto mieste prežil takmer celý svoj rehoľný život až nakoniec tu aj zomrel. Porciunkula má aj pekné zahrady. Taliani sú neuveriteľne presní. Zatvorili ju 19.00. Niektorí bratia ešte do nej stihli vsúpiť, no niektorí nie. Našťastia jazykové zdatnosti br. Tomáša nám pomohli sa tam dostať aj po zatvorení pre verejnosť. Na konci sme ešte urobili spoločnú fotku a vybrali sme sa do Anzio k pátrovi Michalovi, ktorý nás tam prijal na nocovanie na nasledujúce dni.

Celý deň bol veĺmi náročný a horúci, ale vďaka Božej prozreteľnosti, orodovaniu sv. Františka a sv. Kláry a našej radosti všetko dopadlo na 1 s hviezdičkou.

Text: Patrik Páterek, Foto: bratia