Podrobnosti

Uverejnené: 22. jún 2016

Prečítané: 2702x

Tretí deň našej talianskej púte bol veľmi významný. Vatikán, kolíska západného kresťanstva, nás privítal veľmi horúcim počasím.

3. deň - 22.6.2016

Tá streda bola ešte o čosi významnejšia. Páter Lucián v ten deň oslávil 25. výročie svojej kňazskej vysviacky. Sv. omša, ktorú spolu s ním koncelebrovali páter Martin a páter Marian Gołąb, bola slúžená v Klementínskej kaplnke, ktorá susedí s hrobom sv. Petra. Za účasti rehoľných sestier a nás to bol neopakovateľný zážitok. Ako všetci slovenskí pútnici, ktorí navštívia Večné Mesto, tak aj my Slováci sme na konci sv. omše s radosťou zaspievali slávnostné V sedmobrežnom kruhu Ríma.

Ako každú stredu, aj vtedy sa konala Generálna audiencia pápeža Františka na Svätopeterskom námestí za hojnej účasti pútnikov zo Slovenska, Poľska, Francúzska, Latinskej Ameriky a Španielska, USA, ale i zo štátov Ázie či iných kútov sveta. Samozrejme, talianski pútnici nemohli chýbať. Vidieť hlavu Katolíckej cirkvi na vlastné oči ukrývalo čosi, čo sa nedá opísať slovami. Text pápežskej hymny z JKS sa ozýval v srdci celý čas. Evanjelium vybrané pápežom Františkom hovorilo o malomocnom, ktorého očistil Ježiš. Spolu s Františkom celý dav počas jeho katechézy opakoval: „Pane, očisť ma!“ Jeho slová v nás odzneli veľmi silno. Na konci audiencie sme ešte mali možnosť vidieť pápeža zblízka, nakoľko kráčal k davu pútnikov. Po audiencii sme sa na chvíľku osviežili u pátra Luciána v dome Apoštolskej Penitenciárie a už sme vykročili na celodennú púť po Ríme.

Bazilika sv. Petra sa skvela v svojej nádhere. Naše modlitby pred hrobami sv. Jána Pavla II., sv. Pia X., Pia XII. a iných pápežov tam pochovaných nás naplnila veľkým pokojom. Prekročili sme hranice Vatikánu a naše kroky smerovali do Kláštora sv. Maximiliána. Bratia nás tam prijali veľmi milo. Ukazáli nám izbu, kde sv. Maximilián so svojimi spolubratmi založili Rytierstvo Nepoškvrnenej, ale aj menšie múzeum, ktoré zobrazovalo život tohto svätca. Pomaly, ale isto sme putovali celým Rímom.

Počas cesty do Lateránskej baziliky sme po ceste mohli obdivovať zvyšky antického Ríma – Palatín, Forum Romanum a Koloseum. Pri Lateránskej bazilike bola znovu kontrola, takže vreckový nožík br. Josefa musel byť opäť niekde nenápadne schovaný na múriku. Hneď po vstupe do baziliky nás ohúril sedes pápeža – katedra. Ako vieme, bazilika hostila niekoľko koncilov a bola miestom rezidencie mnohých pápežov. Práve sv. František mal sen, že sa Lateránska bazilika rúca. Preto aj bolo toto miesto úzko spojené so zakladateľom našej rehole. Veď práve tu bola potvrdená Regula menších bratov. Mali sme ešte možnosť vidieť staré ornáty, kalichy, monštancie či ampulky používané v minulosti. Po ceste z baziliky sme sa zastavili na vytúžený obed, a tak sme dali našim nohám chvíľu na odpočinok. Po obede sme znovu vyrazili na púť po Ríme. Na malú chvíľku sme sa zastavili aj pri kláštore, kde v 9. storočí žili sv. Cyril a Metod.

Neskôr naše kroky zamierili do Baziliky Santa Maria Rocca Maggiore, ktorá v sebe ukrýva veľké bohatstvo. Podľa legendy práve tu sú uložené originálne jasličky užité v Betleheme pri narodení Ježiška. Čas už pohol a my sme sa museli pomaly, ale isto vrátiť po auto. Mobilné GPS ukazovalo 3,5 km, takže sme mali ešte možnosť uvidieť Pantheon a Fontanu di Trevi. Po náročnej celodennej trase sme unavení nasadli do auta a vrátili sme sa späť do Anzio.

V Anzio sme mali príležitosť osviežiť sa v Tyrrhenskom mori, aby sme po náročnom dni zrelaxovali uchodené nohy. A už len večerná modlitba mohla vyjadriť Bohu vďaku za to všetko, čo sme v ten deň prežili a v tichom kútiku nášho srdca povedať: Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho.

Text: Patrik Páterek; foto: bratia