Podrobnosti

Uverejnené: 15. september 2020

Prečítané: 1452x

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je obvykle spojený s putovaním veriacich do Baziliky v Šaštíne. Dnešný slnečný deň 15. septembra bol na to tiež ako stvorený, lenže pretrvávajúce problémy s korona pandémiou boli proti. Čože nás odlúči od stretnutia s Matkou? Ak je túžba dostatočná, nič. Riešenie sa nájde vždy. Tak si povedali aj členovia spoločenstva Misia Máriina vedení pátrom Luciánom. A tak sa ráno stretli v Rači. Aj keď do Rače sa zvykne chodiť kvôli vinobraniu, my sme tam prišli z iného dôvodu, a to aby sme putovali od miestneho amfiteátra do Marianky.

Približne 11 km trasu zvládli všetci v pohode. Bolo to aj vďaka jednoduchému, ale účelnému programu putovania. Päť zastavení vyplnených desiatkami bolestného ruženca boli oddychom pre telo a posilou pre ducha. Tretie, výrazne dlhšie zastavenie na Malom Slavíne bolo spojené aj s posilnením tela vo forme vlastného občerstvenia. Päť etáp Tour de Marianka bolo spojených, okrem ružencového desiatka, so špecifickými úlohami. Neboli vôbec náročné, ale sú vlastne základom nášho duchovného života v spoločenstve: rozhovor v spoločenstve, ticho, vytvorenie kríža z čisto prírodných materiálov a jeho prijate, rozhovor s rodinnými príslušníkmi, osobná modlitba. Vlastnoručne vyrobené drevené kríže, ale hlavne tie, ktoré prežívame, sme odovzdali Ukrižovanému na miestnej Golgote, teda vrchole Mariánskej krížovej cesty. Potom sme už len zbehli k Bazilike, kde nás čakali ďalší členovia nášho spoločenstva, ktorým zdravotné a iné dôvody nedovolili putovanie lesom.

Spoločným vrcholom putovania bola svätá omša celebrovaná pátrom Luciánom. Po nej nasledovalo spoločné agapé v parku. Tam sme my „lesní“ pútnici ocenili že niektorí prišli autami priamo do Marianky. Jednak sme boli pekne pohostení a jednak sme mali odvoz do našich domovov. Mária sa takto zas raz postarala o svoje deti. Tak ako vždy, keď za ňou prídeme v úprimnej dôvere a s otvoreným srdcom. Veď sprevádza nás neodvolateľný Kristov prísľub z kríža: „Žena, hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!“

Text: Sergej Šesták; foto: Betka Nagyová a P. Lucián