Bratislava

Farský splav Malým Dunajom

DSC 1818Život je zmena. Niekedy plánovaná, inokedy nie. Jedna z tých neplánovaných sa dotkla aj farského splavu. Tradičný prvý prázdninový víkend tento rok nahradil prvý školský víkend. A tak viac-menej tradičná partia ľudí vystriedala od piatku do nedele 3.-5. septembra domáci víkendový stereotyp za kajaky a rafty a pohodlné postele za spacáky a stany. Miesto televízie a počítačov sme sa kochali krásnymi zákutiami Malého Dunaja a večer nádherou hviezdnej oblohy.

To že je jeseň sme si najviac uvedomili v noci, kedy sme museli siahnúť až na dno ruksakov s oblečením a viacerí sme sa tešili na blížiace sa ráno ako detičký na blížiace sa Vianoce. Darčekom nám potom boli príjemné slnečné lúče a krásne slnečné dni, ktoré zlákali viacerých (hlavne mladých) do vody Dunaja. My postarší sme neriskovali, ale radšej akumulovali teplo na noc. To hlavné, čím nás náš Pán tento rok obdaril neboli iba krásne slnečné dni a čaro slovenskej prírody. Bolo to hlavne spoločenstvo, ktoré sme mohli vytvoriť. Spoločenstvo ľudí v ktorom prebýva Boží Duch.

Bolo to cítiť nielen počas každodených svätých omší, ktoré nám s láskou a svojským šarmom vysluhoval páter Lucián, alebo modlitbe ruženca. Bolo to cítiť v každom momente: keď sme si navzájom pomáhali skladať stany, prenášať plavidlá, deliť sa o jedlo, pomoc a spoločné rozhovory aj počas plavby, vzájomné výmeny a striedania detí v plavidlách, starostlivosť jeden o druhého atď. Toto nie je fráza, ale naozajstná jedna veľká Božia rodina. Lebo Ježišové prisľúbenia, že bude s nami až do skončenia sveta a kde sa dvaja, traja stretnú v mojom mene, budem medzi nimi neplatia iba v kostole, či modlitbe. Platia v každej situácii, v každej chvíli nášho života, keď sa vzdáme egoizmu a pohodlia a otvoríme sa dobrodružstvu s blížnymi a Pánom. Lebo všetko čo Boh stvoril na tomto svete, stvoril pre nás.

Text: Sergej Šesták; foto: účastníci