Podrobnosti

Uverejnené: 05. august 2022

Prečítané: 1346x

Vo štvrtok 4.8. sme odštartovali ďalší ročník minoritskej cyklopúte. Tentoraz putujeme do Ríma za Svätým Otcom Františkom a prosiť za naše osobné ale aj vaše úmysly.

Spolu nás je 14 cyklistov, no aby sa nám išlo ľahšie a veselšie,  zobrali sme aj šoféra Adama, ktorý šoféruje sprievodné vozidlo,  vezie batožinu a bude voziť tých, ktorým už sily stačiť nebudú. Spolupútničku máme aj kuchárku Zuzku, ktorá sa počas celého zájazdu bude starať o naše hladné krky, tak sa tešíme čo nám bude pripravovať v bojovejších podmienkach v aute.

Začali sme tradične svätou omšou u minoritov už o 6:30, aby sme sa vyhli horúčavám cez deň. Stačilo priniesť už len bicykel. Batožinu a iné dôležité veci na cestu sme zbalili už o deň skôr, a dobre sme urobili, lebo keby sme mali priniesť všetko ráno, niektorých by sme museli nechať v Bratislave, keďže len batožinu priniesli s hodinovým meškaním. Ale našťastie všetko dobre dopadlo a všetci sme mohli vyraziť. Na svätej omši nás p. Lucián povzbudil k putovaniu, hoci cesta bude pekná, niekedy aj náročná, spolu si pomôžeme prísť nie len do Ríma ale aj do neba.

Po svätej omši sme ešte stihli rýchlu vytúženú kávičku s croasantom, doladiť bicykle a už sa z chodby prenikavo ozývalo "IDEMEEE", dojedli sme čo sa dalo a išli k bicyklom na požehnanie na cestu. Ešte rýchla fotka a vyrážame do Szombathely. Prvých 40 km sme prešli cez Rakúsko smerom Neziderskému jazeru po rovinke,  tam sme si samozrejme museli urobiť fotku pri červenobielom majáku,  lebo ako sa hovorí, kto si tam neodfotí, ako keby tam ani nebol. Po ďalších pár kilometroch sme sa zastavili pomodliť desiatok ruženca. Miestny farár,  hoci nám nerozumel, otvoril nám WC a pohostil nás veľmi chutným orechový závinom a jablkovou šťavou. My sme sa mu za to odvďačili lámavou nemčinou a slovenskou čokoládou a on priniesol nám ďalšie dve fľaše šťavy, ktoré sme neskôr s chuťou vypili.
Na obed nás už čakali Adam so Zuzkou v parku v obci Lövő s obloženými chlebíkmi a keksíkmi, urobili sme si hodinovú prestávku, osviežili sa v zavlažovaní trávy a pokračovali v ceste.

Čakala nás ešte tretina cesty v horúčave, ale vďaka dostatku tekutín a oddychových páuz v tieni pri desiatku ruženca sme sa šťastne dostali na ubytovanie. Ani sme si nepredstavovali, že budeme mať takmer každý samostatnú izbu s posteľou. Ešte sme sa rýchlo navečerali a išli do centra mesta popozerať, čo sa na tomto, doposiaľ neznámom mieste nachádza. Osviežili sa zmrzlinou a dobrým pitím, zahrali karty, pomodlili vešpery a každý po svojom išli spať, lebo ďalší deň nás čakal skorý budík. Dnešný deň sme prešli 148km s prevýšením 425m.

Text: Mária Vlčeková ; foto: cyklopútnici