Podrobnosti

Uverejnené: 09. august 2022

Prečítané: 1033x

Ťažko sa nám vstávalo a ešte ťažšie odchádzalo. V Ljubljane nám bolo veľmi dobre, no museli sme sa s pátrom Vitom rozlúčiť.

Po raňajkách nám dlhšie trvalo, kým sme sa prekľučkovali mestom, miestni cyklisti nás začínali obiehať, predsa len to tu poznajú lepšie. Cyklotrasy tu majú raz na jednej strane, raz na druhej, tak sme chodili ako had sprava doľava.

Po 30km sme sa zastavili u poľského kňaza v meste Logatec a odslúžili omšu za zosnulého kardinála Tomka, o ktorého smrti sme sa práve dozvedeli. "Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen"

Po svätej omši sa páter Lucián mohol dohovoriť vo svojej rodnej reči a tak sme dostali pozvanie na kávu a výborné domáce koláčiky.

Po niekoľkých ďalších kilometroch nás prekvapil prvý defekt. Bolo to tesne pred najväčším kopcom dňa s prevýšením 450m. Radšej sme nevyšetrovali, či to bolo úmyselné, alebo nie. Kopec bol naozaj dlhý, strmý a horúci. Náš cyklopútnik sa na kopec vyviezol autom (neskôr priznal, že mu bolo aj ľúto, že nemohol vyjsť kopec tiež). A my ostatní sme sa potili a trápili.  Keď sme už boli na rovinke a začínal zjazd,  objavila sa ešte tabuľa s 15% stúpaním. Zvládli sme ale aj to a na vrchole nás čakalo ovocné občerstvenie. Zjazd bol krásny, výhľady na slovinské hory a vietor vo vlasoch. Fúkal tak silno, že na strechách museli mať Slovinci kamene, aby im neodfúklo škridle.

Obed na pumpe a už nám začína svietiť slnko, našťastie v kopci bolo príjemne.
Už prichádzame do Talianska.  Fotka na hranici nesmie chýbať a pokračujeme v ceste. Hlučné klaksóny áut zvýšili svoju intenzitu, no veríme že nás tým hlavne podporovali.

Po príchode do Gorizie sme sa pomodlili desiatok v katedrále, navečerali, aj osprchovali a išli si obzrieť mesto a hrad. A tak si unavení líhame na karimatky s vierou, že nám nebude príliš teplo. (Bolo). Dnešný deň sme prešli 90km s prevýšením 955m.

Text: Mária Vlčeková;  foto: cyklopútnici