Bratislava
Denník cyklopúte 2024 (1. časť)
- Podrobnosti
- Uverejnené: 08. august 2024
- Prečítané: 810x
Príchod 21.7.
Zbierame sa zo všetkých kútov Bratislavy, ba dokonca aj z Košíc. Začíname skorým budíčkom, ktorý nás bude sprevádzať celou cyklopúťou, to je takmer isté.
Lietadlo nám odchádza 8.20 z Viedne a po krátkom lete pristávame vo Vilniuse. Celkom rýchlo sa v meste zorientujeme aj vďaka pátrovi Luciánovi, ktorý sa po poľsky spýtal na cestu a po poľsky dostal aj odpoveď, veď v minulom storočí žilo vo Vilniuse až 95% Poliakov. Prišli sme do krásneho obrovského minoritského kláštora. Niektorým sa ušli postele a tí mladší išli do podkrovia na karimatky. Začali sme spoločnou modlitbu a poradou, zoznámili sme sa s našimi novými členmi a trošku sme si oddýchli. Potom sme sa vybrali do mesta, dostali sme tip na typické litovské jedlo a hneď sme ho šli aj vyskúšať. Typické jedlo je napríklad Cepelín, čo je varené zemiakové cesto plnené mäsom, alebo nápoj, ktorý sa volá chlebový kvas a chutí ako sladšie pivo. Dobre najedení sme pokračovali v prehliadke mesta. Vo Vilniuse pôsobila aj rehoľná sestra sv. Faustína, navštívili sme teda kostol s obrazom Milosrdného Ježiša, na ktorom bol zobrazený podľa jej posolstiev. Odtiaľ sme sa vybrali na hradný kopec. Litva je rovinatá, takže hrad, ktorý vyčnieval spomedzi iné objekty, bol naozaj symbolom ich mesta. Výhľad na všetky strany Vilniusu bol krásny. Po návšteve mesta sme zavŕšili deň nedeľnou svätou omšou v kláštore.
22.7. Vilnius
Dnešný deň sme na bicykle sadli až poobede, lebo tento deň bol venovaný prehliadke Vilniusu. Po ranných chválach v kláštornej kaplnke a raňajkách sme sa vybrali do centra za krásami tohto mesta. Ako to už na cyklopúťach býva, bola to viac menej tour de kostoly, ale zase treba uznať, že boli naozaj veľmi krásne! Okrem katolíckych sme zavítali aj do pravoslávneho. Zaujímavý bol napríklad Kostol sv. Kazimíra, z ktorého počas komunizmu spravili múzeum ateizmu. Vrcholom našej prechádzky mestom bola Ostrá brána s kaplnkou s obrazom Panny Márie, Matky Milosrdenstva. Po Čenstochovej je to pre Poliakov najvýznamnejšie pútnické miesto. Tu sme sa spolu pomodlili. Po obede sme pokračovali v tejto kostolnej tour návštevou katedrály a o tretej sme sa v kaplnke, kde sa nachádza originálny, prvý namaľovaný obraz Božieho milosrdenstva, pomodlili ruženec k Božiemu milosrdenstvu spolu s Litovcami. Potom nás už ale predsa zlákali bicykle, a tak sme sa nimi vydali cez mesto na Kalváriu. Cestou sme sa ešte zastavili v ďalších troch kostoloch, čo sme ale vôbec neľutovali, lebo boli naozaj veľmi pekné. Na Kalváriu sme prišli sotva pár minút pred poľskou svätou omšou, a tak páter vbehol do kostola a stihol koncelebrovať a my sa na nej stihli zúčastniť . Po nej sme sa zastavili na cintoríne vedľa kostola, kde sú pochovaní aj predkovia pátra Luciána – po náročnej pátracej akcii sme hľadaný pomník úspešne našli. Po príchode do kláštora sme sa spolu navečerali a po vešperách sme sa pobrali do spacákov, lebo dnešných 20 km zajtra vystrieda o dosť dlhšia trasa :)
23.7. Vilnius -Kaunas 127 km
Trasa prvého (už ozajstného) cyklodňa viedla z Vilniusu do Kaunasu. Po svätej omši v kláštornej kaplnke a raňajkách sme nasadli na bicykle, vyrazili sme cez mesto a po čase sme sa ocitli na krajnici ciest či cyklochodníkoch míňajúc litovskú krajinu. Sprevádzala nás minoritská Caravella s posádkou, ktorú tvoril šofér Adam a kuchárka Blanka. Boli perfektný tím, ktorý nás na každej prestávke čakal s otvoreným kufrom svojej dodávky a dopĺňal naše spálené kalórie ovocím, chlebíkmi, tyčinkami, plnenými tortillami a všeličím iným. Ešte sme ani nestihli dojesť a už sme mali naše poloprázdne fľaše opäť naplnené. Adam sa vždy dohodol s miestnou kaviarňou, knižnicou či záchranárskou stanicou, že o chvíľu príde skupina cyklistov, ktorá by veľmi vďačne využila ich toalety – neviem, či ich presvedčil Adamov šarm alebo naša neutešená situácia, ale každopádne sme vždy veľmi radi využili túto ponuku. Jednu prestávku sme mali v meste Trakai, kde sme sa najskôr šli do miestneho kostola sa pomodliť desiatok (na konci dňa máme vďaka týmto prestávkam pri kostoloch pomodlený celý ruženec ) a potom sme sa išli pozrieť k známemu ostrovnému hradu, ktorý bol naozaj veľmi krásny. Cesta ďalej pokračovala popri mestách a dedinách a priplietol sa nám do nej sem-tam aj gravel - prašná štrková cesta, po ktorej sa šlo oveľa ťažšie. Cieľom tohto dňa bol Kaunas. O ubytovanie sme mali postarané vďaka slovenským redemptoristom, ktorí pôsobia v Kaunase. Niektorí miestni, vďaka redemptoristom boli aj viackrát na Slovensku v Podolínci a dokonca jedna pani vedela aj po slovensky :) I keď sme mali pripravenú super večeru od našej kuchárky Blanky, pozvali nás aj títo milí miestni farníci na grilovačku, a tak sme mali nakoniec naozaj veľké hody. Po večeri sme išli na prechádzku do centra Kaunasu a stihli sme aj krásny západ slnka nad riekou, ktorý tu býva samozrejme neskôr ako u nás, a tak sme ešte okolo jedenástej pokračovali pivkom na námestí :) Po príchode na ubytovanie sme sa pomodlili vešpery a potom nás už dnešných 127 km zmohlo na spánok.
24.7. Kaunas-Hora krížov 166 km
Ráno vstávame už o 6.00 s obavami z dlhej trasy. Už na začiatku prejdeme 35 km rýchlom tempom. Občas štrková cesta, občas cyklotrasa a samozrejme aj cesty s autami. Teraz nás čaká prekvapenie dňa. Aby sme nemuseli obchádzať rieku desiatky kilometrov, využijeme miestnu kompu, ktorá nás za malý poplatok previezla cez rieku a my sme si zatiaľ aspoň na chvíľu mohli vydýchnuť, no o pár metrov nás čakal neočakávaný kopec, keďže Litva je pomerne rovinatá krajina. Pomaly sa dostávame do polovice našej cesty. Prišli sme na jedno z najstarších pútnických miest v Európe, kde sa zjavila Panna Mária. Na tomto mieste je postavená aj kaplnka. My sme sa ale zastavili v pútnickom dome, kde nás veľmi milo privítali, hoci o nás vôbec nevedeli. Rehoľná sestrička nám dovolila odslúžiť v ich kaplnke svätú omšu. Posilnili sme sa na duši a potom aj na tele chutným obedom od Blanky a zavŕšili sme to kávou a zmrzlinou. Na ďalšej ceste sa striedali malé kopčeky, no nič strašné, všetko sme zvládli. Ďalšia zastávka bola pri potravinách, náš šofér Adam nám vybavil prístup na zamestnanecké WC. Ešteže sme išli tam, lebo skoro zaklopal na najprísnejšiu väznicu v Litve. Nasledovala štrková cesta a postupne sme už videli v diaľke Horu krížov, zastavili sme sa, pomodlili, slávnostne odfotili a išli sme sa ubytovať k pátrom františkánom. Mali sme veľmi pekný vlastný domček, postele, osviežujúcu ľadovú sprchu a výhľad na ich jazierko, kam si pátri chodievajú zaplávať. Pomodlili sme sa a s radosťou sme si ľahli do postele.
25.7. Hora krížov-Riga 146 km
Vstávame o 6.30 a s rozospatými očami sa pripravujeme na deň, raňajky, ranné chvály a odchod na cestu, no nešli sme dlho, ale zastavili sme sa o niekoľko sto metrov v kláštore františkánov. Tam nám páter Lucián odslúžil svätú omšu a požehnal kríž, ktorý sme si uctili bozkom. Páter františkán nás požehnal relikviou svätého Františka. Poďakovali sme za ubytovanie, so spevom sme niesli kríž na Horu krížov, postavili sme ho k ostatným františkánskym krížom a pomodlili sme sa. Boli sme očarení množstvom krížov z rôznych krajín, rôznych veľkostí a z rôznych materiálov. Určite každý z nich má svoj príbeh. Pokračujeme ďalej po štrkovej ceste asi 20 km, išlo to ťažšie, pomalšie, no o to viac sme sa tešili na akýkoľvek asfalt. Opäť nás neskôr čakala s láskou pripravená desiata od Blanky. Pokračujeme celkom rozbitou cyklotrasou. Mali sme aj pád, no nepadli sme my cyklisti, to len naše 2 cyklistické fľaše nevydržali v držiaku a niekoľko bicyklov ich prešlo, no obišli bez zranení a ďalej môžu slúžiť nám, smädným cyklistom. Po čase prechádzame cez hranice, ideme štrkovými vedľajšími cestami, aby sme sa vyhli kamiónom a cestám prvej triedy. Prechádzame do Lotyšska, našťastie hranica bola označená, víťazoslávne sme si spravili fotku a znova sme pokračovali v ceste. Zastihol nás aj dážď, keď začal silnieť, zastavili sme sa pri stromoch, pomodlili sme sa desiatok a prečkali lejak. Ešte rýchla prestávka a prichádzame do pobrežného mesta Jūrmala. Tu máme spať. Tešili sme sa, že sme už prišli, no k nášmu domčeku nás čakala ešte 15 km cesta mestom. Privítali nás domáci. Tentoraz sme ubytovaní na 2 noci v exercičnom dome len 15 minút pešo od mora. Potešili sme sa, že zas môžeme spať na posteli a vychutnali sme si večeru, cestoviny s pestom. Samozrejme sme sa aj osprchovali, tentoraz bola voda teplá, bicykle po blatovej ceste už osprchované boli, veď nás stihol dážď a dokonca pri jednom kostole bola aj hadica s vodou. Nechýbala ani večerná modlitba. Odvážlivci zostali ešte sedieť v jedálni, rozprávali sa a hrali karty do neskorej noci, lebo zajtra nás čaká dlho očakávaný deň voľna! Pôjdeme si pozrieť Rigu.